Pomaly vzniká iskra v duši, nohy sa chcú vydať na cestu
hlava mi búši, telo plné sily si žiada nové vnemy
premeny sveta, najesť sa mŕtvych ľudí poznania
o tom ako žili, na čo prišli a prečo zomreli
a viac o nich v týchto končinách nič nie je známe
lokálni hrdinovia svetového významu
príroda volá obráť sa od prúdu pokroku
inak zhynie celé ľudstvo na obetnom oltári
za hlúposťou sa ženú davy, nové autá, telefóny.

Oslavujem seba a spievam seba
Hľadám sa a nenachádzam sa
v popredí jástva sa nachádza multitúda
spletitosti osudov, ciest a názorov
komunita nestojí za nič, hladné krky zabudnutých autorov
v tejto bažine sucha, vymretej krajine ducha

Ostáva len pustina, neprebádané elyzejské polia
Mýtus hrdinu je jedného dňa oslobodený
no ešte nie, pretože zlá veštba neúrodného pýru
obsadila Záhradu, mysle aj videnie všetkých
Proroctvo o skaze, ktorá vykonať sa má cez neho
Pomstu kliatby mečom na ohavnostiach doby

Za tichej noci končiaceho leta, na prelome k jeseni
Zdravím múzy kozmické, vesmír tvrdý nekonečný
Nehostinná krajina ohromného priestoru duše
Toxický a smrtiaci svet neprebádaného terroru
Múzy z dávnych kálp existencie tancujú svoj vražedný tanec
Prastaré božstvá pochovávajú svojich mŕtvych