Asteres Planetai – 26 – Odchod

Read Time:4 Minute, 38 Second

Umŕtvovanie inšpirované najdlhším obdobím
Dlho žije človek ale ešte dlhšie nežije
v živote prestáva sa pozerať, počúvať, cítiť
zahadzuje predstavy a javy sú odhalené
v merítku jednotlivca je všetko veľké
v merítku davu je jednotlivec stratený
riešia sa iba spoločenské problémy a dopady
nech ľudia nemusia byť konfrontovaní
so svojou odpornosťou, škaredosťou bytia
moja vlastná idea jasného sveta
položená na surový moderný svet
vtlačím do nej svoju vôľu a budem prosiť
na kolenách Hospodina, nech požehná
prácu ktorá sa má dotknúť nebies
inšpirovaná božskými zákonmi
ktoré bežní ľudia nemôžu vedieť
pretože by nimi ublížili, tak ako sa aj stalo.
Každé slovo sa naplní vo svete
pretože je iba toľko možností
permutácií reality pri vyjadrení plného potenciálu
kto je kormidelník a kto riadi auto
ak nie umelá inteligencia s určitými vstupmi a výstupmi
pravidlami ktoré jej boli vnuknuté
rozviť jednoduchosť do zložitosti
aj to je v nej zakódované
simulácia ošklivosti, radosť zo zhromažďovania
všetko použité na jediný cieľ
zmyslového a duševného umŕtvovania.
Cítim že sa blíži moja posledná hodina
pripravujem si všetky formality
na posledný odpočinok z ktorého dúfam už nevstanem
raz som tu bol a bolo to nepríjemné a bolo toho dosť
zla a rôznych démonov ktorí sa vykrúcali
ubližovali ako hadi a smiali sa svojej hlúposti
nik ich nezastavil priamo, pretože priama je iba jediná vec
tá ktorá už čoskoro príde, úplný koniec
dúfal som že sa dožijem dospelosti
no v dospelosti som pochopil že si želám smrť
píšem list na rozlúčku a už asi neprestanem
holdoval som jedom a závislosti
v škaredosti nachádzal nové formy
posúval svoje hranice poznania
svet ma odsúdil, zahodil, ukázal na mňa prstom
ty sa sem nehodíš, nechcem ťa tu
nie si hoden toho existovať na tejto zemi
čokoľvek čo spravíš je nesprávne, vedz kto je tu pán
takúto lekciu som dostal, nie som z toho múdrejší
nikto sa ma nebál, všetci mnou opovrhli
tento svet ma vyhnal do exilu
som nechcený medzi davom aj outsidermi.
Prišiel som na miesto z ktorého som vyrazil
pred časom a priestorom nesmiernym
prekonal vzdialenosti a výzvy ducha
život sa plazil a vinul ako had
zrazu znova tu v tomto kozmickom ošiale
presne ten istý stav ako pred rokmi
ani tiaž sveta a únava z toho všetkého
nedokázali pozmeniť ten originálny prejav
jedu ktorý sa nazýval ganja, konope, Mária
teraz sa už len vyrovnať s troma vecami
prvou je tá, že nie každému je daný
ten pocit zažiť a poznať, osvietiť sa
druhou je tá, že nie je to tak
ako si si myslel vyrastajúc
že každý má tento stav a toto poznanie
vo vývojovom stupni
umŕtvovanie zmyslov Ťa tam privedie
kde odumierajú hlasy a rodia sa chorály
kde hluk prestáva mať význam
hudba je utkaná z bolestného kvílenia
utrpenie je ovocím existencie
treťou skutočnosťou sa nazýva
pocit úľavy, keď podvedomé
hľadanie oslobodenia myslenia
dostavilo sa desaťročné úsilie
rozoznať pravé od ilúzie
kozmického vedomia inteligencie.
Zaintegrovať tieto poznatky
do už tak rozbúreného mora
myslenia ktoré prekonalo zázraky
post-osvietenie tuláka bez domova
s dočasnou strechou
tmavomodrým plášťom času
prachom ciest nažraným
behúňom, ktorého odvšadiaľ vyhnali
každý ho chce zabiť na prvý pohľad
nesmierne útrapy vydržal som
pre ľudí, ktorí navždy
ponorení vo vlastnej bubline
ilúzie sa budú pachtiť
na vlne emócií svojho tela
nebude hodiny kedy by mohli uniknúť
z klietky zlatého vtáčaťa
nechajte ich triasť sa od strachu
o svoje postavenie a majetky
márnosť nad márnosť je všetko
v tomto svete zjavené
symboly tak ukazujú
že všetko je pre nás dočasné
prinajlepšom si múdrosť
na druhý breh vezmeme
útecha tých, čo stále veria.
Pochopia to až neskoro
že síce viedli pekný život
no ubližovali ostatným, až príliš
nepredstaviteľné muky im spôsobili
svojou naivitou a hlúposťou
nechaj ich veriť, čomu chcú
budú veriť hocičomu
čo im niekto povie, nevedia rozlišovať
preto konajú zlo a ubližujú
pritom sa naivne usmievajú
mysliac akú veľkú priniesli obetu
Pravdou je že ten, kto rozum má
bude sa na nich smiať, na ich hlúposti
pretože nevedia rozlíšiť nič
rozumu nemajú, alebo ho vymenili
za krátkodobé pocity blaha
chudáci, čo padajú do priepasti
až do smrti popletení
v ďalších životoch budú musieť
dokončiť čo teraz začali
slabé osobnosti, malí ľudia
desaťkrát si sa umenšil, stále to nedobehli
len toľko je im dovolené poznať
viac by ich zabilo
roztriasli by sa im kolená
myseľ by pošla od strachu
preto do konca životov
budú malými, plaziť sa
vo vytýčenej cestičke točiť sa
to je im darom, že nik im nič nepovie
pretože im nie je dovolené
poznať skutočné výšiny chladu
Ponevierajú sa, potichu šepkajú svoje prosby
potom tvárou v tvár realite
stiahnu sa, bijú, kopú a udierajú
pripravení ublížiť, obhájiť svoje krehké ego
v maličkom ohníku sú ich duše upálené
nevydržali by ani minútu toho
čo ty držíš už roky
Smutné, smutné ľudské pokolenie
vražedná kulisa, nenávistná ilúzia
dievčiny bojujú, je to tam ťažké
v tom svete vražednom, tichom, širokom
v realite sa nič nemení, deň za dňom
aj tak vďačný som za tento kríž
za utrpenie, ktoré umŕtvuje telo a zmysly
až neostane nič, iba tupá, pulzujúca bolesť
ktorá je mementom nezmyselnosti bytia
úpenlivé čakanie na budúcnosť
ktorá nikdy nepríde
iba kosti ostanú v neoznačených hroboch
navŕšené na seba v podzemí.
Posledné varovanie pre všetkých:
budú sa s Tebou baviť
rozprávať sa, žartovať
predstierať priateľstvo, náklonnosť
tváriť sa úprimne
no keď príde ich chvíľa zla
pri prvej príležitosti
Ťa bodnú do chrbta, zradia
budú na Teba kydať
démon ich ovláda od začiatku
čaká, striehne na príležitosť
v srdciach majú faloš a pretvárku
takíto sú ľudia, keď ich spoznáš
každý si chce len zachrániť vlastný krk
každý len ublížiť a potom kúpať sa
vo vlastnej moci a dôležitosti
posledné varovanie pred týmito podliakmi
spoznáš ich podľa svojho ega
žijú v závisti, ublížení svojou hlúposťou
škrie ich hocičo, kde niesú prví
stále chcú aby ich ostatní oslavovali
odpúšťali im, aby boli vyvýšení
v tomto živote majú svoju odmenu
v živote budúcom dostanú čo si zaslúžia
nemusia tomu veriť, veria čomu chcú
hocičo sa im zapáči
v najväčšiu fantáziu – že sú Bohmi
stvoriteľmi vesmíru, že boli kráľmi
pritom sa narodili ako nikto
nikým aj zostali počas svojho života
falošní zmrdi, tešia sa z toho že mohli ublížiť
nevedia už ani nič povedať
len sa dementne usmievajú
bez duše, bez myslenia
vynikajúca nádoba pre démona
faloš vládne ich srdciam
veriac v najväčšiu fantáziu
väčšej už ani niet
prejdú životom vo svojej bubline
bez poznania, bez múdrosti
opustia ten svet a pôjdu kam patria
do ničoty zabudnutia
démonom ovládaní, démonom podporení
keď využije všetko ich zlo
ostane im nič, to po čom tak dúfali
keď ublížili každému na ich ceste
len lebky, kosti a mŕtvoly ostali
už nie je nikto kto by ich oslávil
kto by im odpustil alebo ich podržal
zlomení v kŕčoch a bolestiach
prežijú svoje posledné dni na zemi.

Leave a Reply

Your email address will not be published.