Výsostná Sútra Väčšej Cesty o Zdokonaľovaní Múdrosti
V Indickom Jazyku, je toto učenie nazývané Arya Vaja Chedaka Nama Prajnya Paramita Mahayana Sutra. V jazyku Tibetu, je nazvaná Pakpa Sherab Kyi Parultu Chinpa Dorje Chupa Shejawa Tekpa Chenpoy Do. V angličntine za nazýva “The Diamond Cutter,” An Exalted Sutra of the Greater Way on Perfection of Wisdom. V slovenčine sa nazýva “Výsostná Sútra Väčšej Cesty o Zdokonaľovaní Múdrosti.
Klaniam sa všetkým Buddhom a bodhisattvám.
Tieto slová som kedysi začul. Dobyvateľ ostával v Shravatsi, v parku Anatapindada v záhradách Princa Jeta. Spolu s ním sa tam zhromaždilo veľké zasadnutie 1,250 mníchov ktorí počúvali, ako aj obrovský počet bódhisattiev ktoré boli výborné bytosti.
Zrána potom keď si Dobyvateľ obliekol svoje mníške róby a vonkajšie rúcho, zobral svoju misku mudrca, a vošiel do veľkého mesta Shravasti aby si vypýtal svoje jedlo. Potom čo zozbieral jedlo, vrátil sa z mesta a časť si z neho dal. Keď skončil s jedením, odložil svoju misku a rúcho, pretože bol človekom ktorý sa vzdal jedenia v neskoršej časti dňa. Pán Buddha si potom umyl svoje nohy a usadil sa na pohovke ktorá pre neho bola rozprestretá. Prekrížil svoje nohy v plnej lotosovej pozícii, narovnal svoj chrbát, a uložil svoje myšlienky do stavu kontemplácie.
Potom veľký počet mníchov prišiel k Dobyvateľovi a keď prišli k jeho strane, poklonili sa a dotkli sa svojimi hlavami jeho nôh. Obišli okolo neho s rešpektom trikrát a posadili sa na jednu jeho stranu. V tomto bode mladší mních Subhuti bol v tej istej skupine učedníkov a posadil sa tam spolu s nimi.
Potom mladši mních Subhuti vstal zo svojej podušky, spustil si okraj svojej hornej róby z jedného ramena v geste rešpektu, a svojím pravým kolenom pokľakol k zemi. Obrátil sa na Dobyvateľa, spojil svoje ruky na srdci a poklonil sa. Potom poprosil Dobyvateľa nasledujúcimi slovami:
Ó Dobyvateľ, Buddha, Ten Ktorý Odišiel, Ničiteľ Nepriateľa, Jeden Úplne Osvietený povedaľ veĺa dobrých inštrukcií bodhisattvám ktoré sú veľké bytosti. Všetky inštrukcie ktoré kedy dal boli užitočné.
A ten Jeden Ktorý Odišiel, Ničiteľ Nepriateľa, Ten Úplne Osvietený, taktiež inštruoval bodhisattvy ktoré sú veľkými bytosťami tým, že im dal jasný smer. Všetky jasné smery ktoré ktoré kedy dal, ó Dobyvateľ, boli zázračnými vecami. Je to, ó Dobyvateľ zázračná vec.
A teraz, ó ten Ktorý Dobýva, čo tí, ktorí dosť vstúpili do cesty bodhisattvy? Ako by mali žit? Ako by mali praktizovať? Ako by si mali uchovávať svoje myšlienky?
Toto sa Subhuti opýtal, a potom Dobyvateľ povedal nasledujúce slová, ako odpoveď Subhutiho otázke:
O Subhuti, je to dobré, je to doré. O Subhuti, tak to je, a tak to je: Ten Ktorý Odišiel skutočne spravil úžitok bodhisattvám ktoré sú výnimočnými bytosťami, tým že im dal užitočné inštrukcie. Ten Ktorý Odišiel skutočne dal jasný smer bodhisattvám ktoré sú veľkými bytosťami, tým že im dal najjasnejšie inštrukcie.
A keďže je to tak, o Subhuti, počúvaj teraz tomu o čom hovorím, a buď si istý že to ostane pevne v tvojom srdci, pretože ti odhalím ako by tí, ktorí vstúpili na cesty bodhisattvy mali žiť a ako by mali praktizovať, ako by si mali udržiavať myšlienky.
“Tak aj ja spravím,” odpovedal mladši mních Subhuti, ako si sadol aby počúval ako bol inštruovaný Dobyvateľom. Dobyvateľ potom znovu začal, s nasledujúcimi slovami:
Subhuti, toto je to ako tí, ktorí vstúpili na cesty bodhisattvy musia premýšľať, keď cítia Prianie dosiahnuť osvietenia:
Ja prinesiem k nirváne úplný počet žiujúcich bytostí, každého jedného počítaného do šíkov žijúceho druhu: tých ktorí boli narodení z vajec, tých ktorí boli narodení z maternice, tých ktorí boli narodení cez teplo a vlhkosť, tých ktoré boli narodení zázračne, tých ktorí majú fyzickú formu, tých bez žiadnej, tých s koncepciami, tých bez, a tých s ani koncepciami ani bez koncepcií. Akokoľvek veľa žijúcich bytostí tam je, v akýchkoľvek ríšach ktoré môžu byť, hocikto nazvaný menom “živá bytosť”, všetkých týchto ja prinesiem k úpnej nirváne, ku sfére za všetkým smútkom, kde už žiadna z častí utrpenia človeka nejestvuje. Ale aj keď sa mi podarí priniesť nekonečné počet žijúcich bytostí k totálnej nirváne, nebude tam vôbec žiadna žijúca bytosť ktorá bola prinesená ku svojej totálnej nirváne.
Prečo je to tak? Pretože, Subhuti, ak by bodhisattva skĺzla do pochopenia niekoho ao žijúcej bytosti, potom by sme ich nikdy nemohli nazývať “bodhisattvou.”
Prečo je to tak? Pretože, o Subhuti, ak by niekto skĺzol do toho že bude chápať nekoho ako žijúcu bytosť, alebo ako niečo čo žije, alebo ako človeka, potom by sme ho nikdy nemohli nazvať “bódhsattvou”.
A ja hovorím, ó Subhut, že bodhisattva vykonáva všetky akty dávania bez toho aby ostávala vo veciach. Vykonávajú všetky akty dávania bez toho aby ostávali v akomkoľvek objekte. Vykonávajú akt dávania bez ostávania vo veciach ktoré vidíš. Vykonávajú akt dávania bez ostávania vo veciach ktoré vidíš, Vykonávajú akt dávania bez ostávania vo zvukoch, a bez ostávania v pachoch, alebo chutiach, alebo vo veciach ktorých sa dotkneš, alebo v objektoch myšlienky.
Ó Subhuti, bodhisatty vykonávajú akt dávania bez romzýšľania o niečom nejakým spôsobom ako znaku. Takto dávajú.
Prečo je to tak? Premýšľaj, ó Subhuti, o hotách cnosti nazbieraného akoukoľvek bodhisattvou ktorá vykonáva akt dávania bez ostávania. Táto cnosť, ó Subhuti, nieje niečím čo môžeš tak jednoducho odmerať.
O Subhuti, čo si myslíš? Bolo by ľahké odmerať priestor na východ od nás?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, nebolo.
Potom Dobyvateľ povedal, A len tanto, bolo by jednoduché odmerať priestor v akomkoľvek z hlavných smerov na jih od nás, na západ od nás, na sever od nás, nad nami, alebo pod nami, alebo v akomkoľvek inom smere od nás? Bolo by ľahké odmerať priestor od nás na niektorú z desiatich smerov od kiaľ teraz stojíme?
A Subhuit s rešpektor, odpovedal, Dobyvateľ, nebolo by. Potom Dobyvateľ povedal: A len tak, Subhuti, nebolo by ľahké odmerať hory cnosti zozbierané akoukoľvek bódhisattvou ktorá vykonáva akty dávania bez ostávania.
Teraz Subhuti, čo si myslíš? Mali by sme niekoho považovať za Jedného Ktorý Odišiel, iba pretože majú úplne výnimočné znaky ktoré nájdeme na tele Buddhu?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, Nepali by sme. Nemali by sme pokladať niekoho za Jedného Tak Odídeného pretože má totálne výnimočné znamenia ktoré nájdeme na Buddhovom tele. A prečo nie? Pretože keď Jeden Teda Odídený samotný popáše totálne výnimočné znamenia na Buddhovom tele, povie v tom istom čase že niesú možné.
A potom Dobyvateľ povedal mladšiemu mníchovi Subhutimu znouv nasledovne:
Ó Subhuti, čo si myslíš? Úplne výnimočné znamenia na Buddhovom tele sú, ako také, mätúce. Úplne výnimočné znamenia na Buddovom tele taktiež niesu mätúce, ale iba potiaľ ako neexistujú. A tak by ste mali vidieť Jedného Tak Odídeného ako toho čo nemá žiadne znamenia, vôbec žiadne znamenia.
Tak povedal Dobyvateľ, A potom mladší mních Subhuti odpovedal Dobyvateľovi nasledovne:
Ó Dobyvateľ, čo sa stane v budúcnosti, v dňoch posledných päťsto, keď sa svätá Dharma približuje k svojmu poslednému zničeniu? Ako by mohol niekto z tých časov kedy vidieť presne význam vysvetlení daný v takých sútrach ako je táto?
A Dobyvateľ odpovedal,
Subhuti, nikdy by si sa nemal pýtať odtázku ktorú si sa práve opýtal: “Čo sa stane v budúcnosti, v dňoch posledných päťsto, keď Dharma prichádza ku svojmu konečnému Zničeniu? Ako by kedy mohol niekto v tých časoch presne vidieť význam vysvetlení daný v sútrach ako je táto?”
Poviem ti, ó Subhuti, že v budúcnosti, v dňoch posledných päťsto, keď svätá Dharma bude prichádzať ku svojmu konečnému zničeniu, prídu bódhisattvy ktoré sú výnimočné bytosti, ktoré majú morálku, ktoré majú dobré kvality a ktoré majú múdrosť.
A tieto bódhisattvy, ktoré sú výnimočnými bytosťami, ó Subhuti, nebudú tými ktoré preukázali česť iba jedinému Buddhovi, alebo ktoré získali veľa cnosti s jedným Buddhom. Namiesto, ó Subhuti, budú tými, ktoré preukázali čest veľa stovkám a tisíckam Buddhov, a ktorí nazbierali veľa cnosti so stovkami a tisíckam Buddhov. Také sú bodhisattvy, veľké bytosti, ktoré potom prídu.
Predpokladaj, ó Subhuti, že človek dosiahne iba jeden pocit nádeje pre slová v sútre ako je táto jedna. Jeden Tak Odíduc, Subhuti, pozná takého človeka. Jeden Tak Odíduc, Subhuti vidí takého človeka. Taký človek, ó Subhuti vyprodukoval, a nazbieral bezpečne do seba, horu zásluh nad akúkoľvek kalukuláciu.
Prečo je to tak? Pretože, Subhuti, tieto bódhisattvy, ktoré sú veľkými bytosťami nikdy neskĺznu do žiadnej koncepcie niečoho ako seba, ani neskĺznu do žiadnej koncepcie neičoho ako živej bytosti, ani žiadnej koncepcie niečoho ako bytia nažive, ani žiadnej koncepcie niečoho ako človek.
Shut tieto bódhisattvy ktoré sú veľké bytosti ani neskĺznu do žiadnej koncepcie vecí ako vecí, ani neskĺznu do žiadnej koncepcie myšlienky ako koncepcie, ani neskĺznu do žiadnej koncepcie myšlienky ako nebytia koncepcie.
Prečo je to tak? Pretože ak, Subhuti, tieto bodhisattvy ktoré sú veˇkými bytosťami by skĺzli do nejakej koncepcie vecí ako vecí, potom by uchopili tieto isté vecia ako bytie “seba”; a bytie žijúcou bytosťou; a ako bytie niečoho čo žije; a ak bytie osobou.
Prečo je to tak? Pretože, Subhuti, bodhisattvy nikdy nedržia Dharmu zlým spôsobom. Ani nedržia to čo nieje Dharma. Toto je potom to, čo Jeden Tak Odíduc myslel keď povedal:
Tí ktorí chápu že táto prezentácia Dharmy je ako loď zanechajte aj tieto učenia Dharmy za vami. Aká je potom potreba povedať že to čo oni robia s tým čo nieje Dharmou?
A Dobyvateľ tiež potom povedal tieto slová mladšiemu mníchovi Subhutimu:
Subhuti, čo si myslíš? Je nejaká taká vec ako osvietenie kde Jeden Tak Odíduc dosiahol nejaké neporovnateľné, perfektné, a totálne Buddhovstvo? A teda Jeden Tak Odíduc vyučuje vóbec nejakú Dharmu?
Potom mladší mních Subhuti odpovedal Dobyvateľovi, nasledujúcimi slovami:
Ó Dobyvateľ, ako tak môžem zachytiť to, o čom Dobyvateľ zatiaľ hovoril, potom by som musel povedť že je nemožné pre to aby bola taká vec ako osvietenie kde Ten Jeden Odíduc by mohol niekedy získať nejké neporovnateľné perfektné a totálne osvietenie. A je nemoňe taktiež by tam bola taká vec ako je Dharma ktorú by Jeden Tak Odíduc mohol kedy vyučovať.
A prečo je to tak? Pretože je nemožné aby tam bola taká vec ako je osvietenie ktoré by mohol Jeden Tak Odíduc dosiahnuť. Je nemožné aby tam boli také veci ktoré by kedy mohli byť popísané. A tot je pretože nieje ani pravda že tieto veci existujú, ani nieje možné aby existovali.
A prečo je to tak? Pretože títo ľudia ktorí sú uvedomelé bytosti rozlišujú tieto veci, perfektne, cez to, čo je neni vyprodukované.
A eŠte raz Dobyvateľ povedal:
O Subhuti, čo si myslíš? Predpokladajme že nejaký syn alebo dcéra z ctenej rodiny zoberú všetky planéty tohto veľkého systému sveta, systemé s tisíckami a tisíckami a tisíckami planét, a pokrujú ich siedmimi druhmi vzácnych materálov, a ponúknu ich niekomu. Nevytvorí potom tento syn alebo dcéra ctenej rodiny veľa hôr zásluh z takéhoto skutku?
Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, veľa by ich bolo. Ó Vy ktorý ste Odišiel do blaha, veľa by ich bolo. Tento syn alebo dcéra ctenej rodiny by skutočne vytvorila veľa veľkých hôr zásluh z takéhoto skutku. A prečo je to tak? Pretože, ó Dobyvateľ, tieto isté hory zásluh sú veľkými horami zásluhov, ktoré by nikdy nemohli neexistovať. A práve z tohto dôvodu tí, Tí Tak Odišlí, hovoria o “veľkých horách zásluh.”
A potom Dobyvateľ povedal,
Predpokladame, o Subhuit, že nejaký syn alebo dcéra cnostnej rodiny zoberie všetky planéty tohto veľkého ľudského systému, systému s tisíckami a tisíckami a tisíckami planét, a pokryje ich všetky so siedmimi druhmi vzácnych substancií, a ponúkne ich niekomu. Predpokladajme na druhej strane že neikto podrží iba jede verš zo štyroch riadkov z tejto konkrétnej prezentácie Dharmy, a vysvetlí ich ostatným, a vyučuje ich správne. Tým že spraví to druhé, človek vytvorí oveľa viac veľkých hôr zásluh ako ten predchádzajúci: hory ich zásluch by boli nespočítateľné a za všetkými výpočtami.
Prečo je to tak? Preože, Subhuti, toto je to odkiaľ to neporovnateľné a úplne perfektné osvietenie Tých tak Odíduc, ničiteľov Nepriateľa, a Úplne Osvietených Buddhov, vychádza. Je to toto, taktiež ako aj odkiaľ Buddhovia, Dobyvatelia sa zrodia.
Prečo je to tak? Pretože, o Subhuti, tieto “kvality Osvietených Bytostí” – sú kvalitami Osvietených Bytostí ktoré Tí Tak Odíduc povedali že by nikdy dokonca ani neexistovali. A to je vpodstate to, prečo ich my môžeme volať “kvalitami Osvietených Bytostí.”
Teraz Subuti, čo si myslíš? Tí ktorí vstúpili do prúdu niekedy o sebe myslia, “Teraz som dosiahol cieľ vstúpenia do prúdu”?
A Subhuti, s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, nemyslia si. A prečo je to tak? Je to, ó Dobyvateľ, pretože by bolo pre nich perfektne nemožné aby vstúpili do čohokoľvek. A toto je presne prečo ich nazývame “vstupujúcimi do prúdu”.
Ani nevstupujú do vecí ktoré môžeš myslieť, ani do slov, ani do čuchov, ani do chutí, ani do vecí, ktorých sa môžeš dotknúť, ani do objektov myšlienok. A toto je potom presne prečo o nich môžeme povedať že “vstúpili do prúdu.”
A ak sa to stalo, ó Dobyvateľ, že ten čo vstúpil do prúdu by si pre seba pomyslel, “Dosiahol som cieľ vstupovania do prúdu,” potom by začali zachycovať nejaké Ja v ňom. A potom by začali chápať žijúcej bytosti, a niečoho čo žije, a človeku.
Potom Dobyvateľ znovu prehovoril:
Čo si, ó Subhuti, myslíš? Sú tí, ktorí sa majú vrátiť iba raz niekedy pre seba pomyslia, “Teraz som dosiahol cieľ že sa navrátim iba raz”?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, nemyslia si. A prečo je to tak? Pretože je nemožné aby tam kedy bol taký stav, dosiahnutia bodu potreby návratu iba jedného. A toto je presne prečo ich voláme “niekoho kto sa potrebuje vrátiť iba raz.”
A znovu Dobyvateľ povedal:
Subhuti, čo si myslíš? Či si tí, ktorí sa nikdy nepotrebujú navrátiť pre seba pomyslia, “Teraz som dosiahol cieľa že sa nikdy nemusím navrátiť”?
Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, nemusia. A prečo je to tak? Pretože je nemožné aby tam kedy bol taký stav, dosiahnutia cieľa nikdy sa nepotrebovať prinavrátiť. A toto je presne prečo ich voláme “niekto, kto sa nikdy nepotrebuje vrátiť.”
A Dobyvateľ povedal,
Subhuti, čo si myslíš? Či tí, ktorí zničili nepriateľa, si pre seba pomyslia, “Teraz som dosiahol stav zničenia nepriateľa”?
Na toto Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, nemyslia si. A prečo je to tak? Pretože je nemožné aby tam kedy bol taký stav, zničenia nepriateľa. Ale predpokladajme, ó Dobyvateľ, že takýto ničiteľ nepriateľa by si pre seba pomyslel, “Teraz som dosiahol stav zničenia nepriateľa.” Potom by znovu uchopili nejaký zmysel seba v ňom. A potom by začali chápať žijúcej bytosti, a niečomu čo žije, a človeku.
Ó dobyvateľ, Ja hovorím, že tí Ktorí Tak Odišli – Tí ničitelia Nepriateľa, ktorí sú úplne osvietení Buddhovia – zotrvávajú v najvyšších z týchto stavov ktoré sú bez metnálneho nepokoja. A ja som, ó Dobyvateľ, človekom, ktorý je bez túžob, ja som Ničiteľom Nepriateľa.
Ale ja si pre seba ó Dobyvateľ nemyslím, “Ja som Ničiteľ Nepriateľa,” Pretože predpokladajme, ó Dobyvateľ, že ja si pre seba pomyslím, “Dosiahol som stav Ničiteľa Nepriateľa.” K by som takto myslel, potom by mi Ten Tak Odíduc nikdy nemohol dať konečnú predpoveď, nikdy by nemohol povedať:
Ó syn ctenej rodiny, ó Subhuti, ty dosiahneš najvyššie z tých všetkých stavov ktoré sú bez mentálneho nepokoja. Pretoźe neostávaš vo vôbec žiadnom stave, dosiahol si stav bez mentálneho nepokoja, dosiahoô si to čo nazývame “stavom bez nepokojov mysle”.
A potom Dobyvateľ znovu povedal:
Ó Subhuti, čo si myslíš? Bolo tam niečo také ktoré by Ten Ktorý Tak Odišiel kedykoľvek obdržal od Toho Ktorý Odišiel, Ničiteľa Nepriateľa, Perfektne Osiveteného Buddhu nazývaného “Výrobca Svetla?”
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, nebolo tam. Neexistuje tam vôbec nič čo by obdržal Jeden Tak Odišlý, Ničiteľ Nepriateľa, Perfektne Osvietený Buddha nazývaný “Výrobca Svetla.”
Potom Dobyvateľ znovu povedal,
Predpokladajme, ó Subhuti, že nejaké bodhisattva by povedbli, “Ja pracujem aby som priniesol svoj raj.” Toto by nebolo povedané pravdivo.
Prečo je to tak? Pretože Ten Tak Odišlý povedal že tieto raje, ktoré nazývame “raje”, tieto územia na ktorých výrobe pracujeme, ani neexistujú. A toto je presne prečo ich my dokonca môžeme nazývať “rajom”.
Pretože je to tak, ó Subhuti, tieto bodhisattvy ktoré sú veľkými bytosťami vyvinú svoje priania bez ostávania v týchto myšlienkach, Vyvinú svoje priania bez ostávania v čomkoľvek. Vyvinú svoje priania bez ostávania v hocičom čo môžete vidieť. Vyvinú svoje priania bez ostávania či už vo zvukoch, alebo pachoch, alebo chutiach, alebo vo veciach ktorých sa môžete dotknúť, alebo vo bjektoch mysle.
Ó Subhuti, je to tak: Predpokladajme, napríklad, že niekoho telo by vyrástlo do takejto veľkosti – predpokladajme že by vyrástlo do takej veľkosti ako je kráľ všekých hôr. Hora Sumeru. Čo si myslíš, Subhuti? Nebolo by telo toho človeka väčšie?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, také telo by bolo veľké. Ó Vy ktorý ste Odišiel do Blaženosti, také telo by bolo veľké. A prečo je to tak? Pretože Tí Tak Odišlí povedali že by vôbec nikdy nemohlo byť vecou. A je to presne prečo ich nazývame “telo.” Pretože Tí Tak Odišlí povedali že by vôbec nikdy nemohlo byť vecou, voláme ho “veľké telo.”
A znovu povedal Dobyvateľ:
Ó Subhuti, čo si myslíte? Predpokladajme, že by ste spočítali všetky kvapky vody v Rieke Gange a potom by ste mali presne toľko veľa Riek Gangy. Bol by počet kvapiek v týchto veľa Riek Gangy veľmi veľký?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, ak by počet kvapiek iba v tejto jednej Rieke Gangy bol taký veľký, potom načo zmieňovať počet kvapiek v toľkých Riekach Gangy?
Potom Dobyvateľ povedal,
Ó Subhuti, skúste si to predstaviť. Skúste to pochopiť. Pomyslite si teraz o mase planét rovnajúcich sa počtom počtu kvapiek vo všetkých týchto Riekach gangy. A potom si predstavte že nejaký syn alebo dcéra ctenej rodiny príde a pokryje ich všetkých siedmimi druhmi vzácnych substancií, a potom odíde a spraví dar týchto planét Tomu Tak Odíducemu, Ničiteľovi Nepriateľa, Jednému Úplne Osvietenému, Buddhovi.
Čo si myslíš, Subhuti? Vytvorili by veľa zásluh z takéhoto skutku?
Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, veľa by ich bolo. Tento Syn alebo Dcéra ctenej rodiny by skutočne vytvorili veľa zásluh z takéhoto skutku.
A potom Dobyvateľ povedal,
Áno Subhuti, predpokladajme že by to niekto spravil: predpokladajme že by zobrali všetky tieto planéty, a pokryli ich sidemymi druhmi vácnych substancií, a ponúkli ich ako dar Tomu Tak Odídenému, Ničiteľovi Nepriateľa, Úplne Osvietenému, Buddhovi.
A teraz predpokladajme že niekto iný by držal len jeden verš zo štyroch riadkov z tejto konkrétnej prezentácie Dharmy, a vysvetlil by ich ostatným, a vyučoval ich správne. Táto druhá osoba by vytvorila omnoho viac zásluch z ich skutkov. Ich zásluhy by boli nespočítateľné, a nad akúkoľvek kalkuláciu.
A ja vampire daľej hovorím, ó Subhuti: hociaké miesto kde iba jeden verš zo štyroch riadkov z tejto konkrétnej prezentácie Dharmy je nahlas čítaný, alebo bol už niekedy predtým nahlas čítaný, sa potom stane kláštorom; stane sa miestom kde celý svet, spolu s jeho bohmi, a ľuďmi, a polobohmi, môže prísť a preukázať im česť.
A ak je toto pravdou, potom nieke vôbec nutné povedať žiadnemu človeku, ktorý zoberie túto konkrétnu prezentáciu Dharmy, alebo kto ju drží, alebo kto ju číta, alebo kto ju chápe, alebo kto o nej myslí správne, sa potom stane niekým skutočne zázračným. A toto je pretože potom môžeme povedať že Učiteľ Samotný je na tom mieste, ako aj každý daľší spirituálny učiteľ ktorý kedy žil.
Tak potom Buddha povedal.
A potom mladši mních Subhuti adresoval nasledujúce sllová, s veľkým rešpektom, Dobyvateľovi:
Ó Dobyvateľ, aka je meno tejto konkrétnej prezentácie Dharmy? Ako by sme ju mali vnímať?
Potom Dobyvateľ povedla nasledujúce mladšiemu mníchovi Subhutimu:
Subhuti, táto konkrétna prezentácia Dharmy je známa ako “zdokonaľovanie múdrosti” a takto je ako by ste ju mali vnímať.
Prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, toto isté zdokonaľovanie múdrosti povedané Tými Tak Odišlými je zdokonaľvaním múdrosti ktorá ani neexistuje. A je to presne prečo to môžeme nazývať “zdokonaľovaním múdrosti”.
Ó Subhuti, čo si myslíš? Je nejaká dharma o ktorej by Tí Tak Odišlí mohli hovoriť?
A Subhuti s rešpektom odpovedal, žiadne z týchto dhariem, ktoré boli kedy vyslovené Tými Tak Odišlými neexistuje.
A Dobyvateľ znovu povedal:
Ó Subhuti, čo si myslíš? Keď zoberieme všetky atómy prachu ktoré existujú vo všetkých planétach tohto veľkého systému sveta – systému s tisíckami a tisíckami a tisíckami planét – nebolo by to veľmi veľa atómov prachu?
Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, bolo by to skutočne veľa atómov prachu. Ó Jeden ktorý Odišiel do Blaženosti, veľmi veľa by ich bolo.
A prečo je to tak? Pretože, ó Dobyvateľ, Tí Tak Odišlí povedali že akékoľvek atómy prachu by tam mohli byť sú atómami prachu ktoré by nikdy neexistovali. A toto je presne prečo ich nazývame “atómami prachu.”
Tí Tak Odišlí taktiež povedali že akékoľvek planéty by boli sú planétami ktoré by nikdy nemohli existovať. A toto je presne prečo ich nazývame “planétami”.
Potom Dobyvateľ znovu povedal:
Ó Subhuti, čo si myslíš? Mali by sme niekedy niekoho považovať za Jedného Tak Odídeného, Ničiteľa Nepriateľa, Úplne Osvieteného, Buddhu, iba pretože má 32 znakov veľkej bytosti?
Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, nemali by sme. Prečo je to tak? /Pretože týchto 32 znakov veľkej bytosti opísanej Tými Ktorí Odišli bolo povedané, by boli znakmi ktoré by nikdy nemohil existovať. A toto je presne prečo ich nazývame “32 znakmi Tých Tak Odišlých.”
Potom Dobyvateľ povedal,
A ja Vám daľej hovorím, ó Subhuti: Predpokladajte že nejaká že alebo muž by odovzdali svoje vlastné telo, a spravili by toto s tak veľa telami ako je kvapiek vody v Gang. A predpokladajme na druhej strane že niekto by uržal len tak málo ako štyri línie verša z tohto učenia, a vyučoval by ich ostatným. Druhý Človek by vytvoril omnoo viac veľkej cnosti z tohto skutku ako ten predchádzajúci; ich cnosť by bola nespočítateľná, a nad všetky výpočty.
A potom z obrovskej sily tohto učenia, mladší mních Subhuti začal plakať. A potom keď si utrel svoje slzy, povedal Dobyvateľovi v nasledujúcich slovách:
Táto prezentácia Dharmy daná Tými Tak Odišlými, ó Dobyvateľ, je zázračná. Ó Vy ktorý ste Odišiel do Blaženosti, je to skutočne zázrak. Ó Dobyvateľ, v celkovom čase ktorý prešiel od času kedy som bol schopný získať múdrosť až po dnešok, som nikdy nepočul takúto prezentáciu Dharmy.
Ó Dobyvateľ, akákoľvek žijúca bytosť ktorá môže korektne rozmýšľa o sútre ktorú ste práve vyučovali je najviac zázračná. A prečo je to tak? Pretože, ó Dobyvateľ, toto je to isté korektné správanie ako niečo čo by nikdy nemohlo existovať. A toto je presne prečo Tí Tak Odišlí povedali o myslení správne; Ó Dobyvateľ, fakt že ja takto môžem cítiť voči tejto prezentácii Dharmy ktorú ste spravili, fakt že v ňu verím, pre mňa nieje žiadnou prekvapivou vierou.
Ale keď si pomyslím, ó Dobyvateľ, o tých ktorý prídu v budúcnosti – tí v posledných päťsto ktorí zoberú túto konkrétnu prezentáciu Dharmy, alebo ju budú držať, alebo ktorí ju budú čítať, alebo ju pochopia – sa mi potom skutočne zdajú najvznešenejšie zázračnými.
A ties bytosti ktoré prídu, ó Dobývajúci, nebudú bytosťami ktoré kedy skĺznu do nejakej koncepcie niečoho ako seba; ani do žiadnej koncepcie neičoho ako žijúcej bytosti; ani do žiadnej koncepcie niečoho ako bytia človekom.
A prečo je to tak? Pretože, ó Dobyvateľ, tieto isté koncepcie – bytia niečoho ako seba, alebo ako žijúcej bytosti, alebo ako bytia nažive,a lebo ako bytia človekom – by nikdy nemohli existovať. A prečo je to tak? Pretože Tí Osvietení, Dobyvatelia, sú bez akejkoľvek kocnepcie.
A keď Subhuti povedal tieto slová, Dobyvateľ povedal mladšiemu mníchovi Subhutimu následovné:
Ó Subhuti, takto to je, a takto to je. Akákoľvek živá bytosť ktorá obrží vysvetlenie tejto sútr a ktorú to nevystraší a ktorá nieje vystrašená, a ktorá sa nestane vystrašenou, je najviac záračná.
Prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, Ten Tak Odišlý teraz k tebe hovorí z najvyššej dokonalosti; a najvyššia dokonalosť ktorú ti teraz Ten Tak Odíšlý teraz hovorí je tá istá najvyššia dokonalosť o ktorej Buddhovia Dobyvatelia nad akýkoľvek počet taktiež hovorili. A je to presne prečo h omy nazývame “najvyššia dokonalosť”.
A taktiež ti poem, ó Subhuti, že dokonalosť trpezlivosti o ktorej hovoril Ten Tak Odišlý je dokonalosť ktorá ani neexistuje.
Prečo je to tak? Pretože ó Subhuti, bol čas keď Král Kalingka odrezával väčšie končatiny, a menšie otvory, môjho tela. A v tom momente neprišla do mojej mysle žiadna koncepcia seba, ani vnímajúcej bytosti, ani človeka – Nemal som vôbec žiadnu koncepciu. Ale taktiež som nemal ani nekoncepciu.
Prečo je to tak? Predpokladajme, ó Subhuti, že v tom momente žiadna koncepica seba neprišla do mojej mysle. Potom myšlienka na to zraniť niekoho prišla do mojej mysle taktiež.
Koncepcia nejakej vnímajúcej bytosti, a koncpecia nejakej vnímajúcej bytosti, a koncepcia nejake bytosti, by prišli do mojej mysle. A preto, myšlienka na to zraniť niekoho by prišla taktiež do mojej mysle.
Vidím to, ó Subhuti, s mojou jasnozrivosťou: V minulých časoch, päťsto narodení ako mudrc nazývaný “Učiteľ Trpezlivosti.” A počas celého toho času som nikdy nemal žiadny koncept seba, ani žiadnej žijúcej bytosti, ani niečoho čo je nažive, ani človeka.
A toto je prečo, ó Subhuti, tie bodhisattvy ktoré sú výnimočnými bytosťami sa vzdajú každého druhu koncepcie, a vyvinú si v sebe Prianie dosiahnuť perfektné a totálne osvietenie.
A vyvinú si Prianie v sebe bez ostávania v tých veciach ani bez ostávania vo veciach ktoré vidíte, ani vo zvukoch, ani v pachoch, ani v chutiach, ani vo veciach ktorých sa môžete dotknúť, ani v žiadnych objektoch myšlienok. Takisto si nevyvinú toto Prianie v sebe bez ostávania v tom čo tieto objekty nemajú .Vyvinú si Prianie bez ostávania v úplne čomkoľvek.
A prečo je to tak? Pretože tieto veci ostávajú nikdy neostávajú v sebe. A toto je teda prečo Ten Tak Odíduc povedal že “Bodhisattvy by mali podstúpiť prax dávania bez ostávania.”
A ja ti daľej hovorím, ó Subhuti, že toto je to ako bódhisattvy dávajú všetko čo majú, pre každú živú bytosť. A táto istá koncepcia kohokoľvek ako žijúcej bytosti je koncepciou ktorá neexistuje; keď Ten Tak Odišlý hovorí o “každej žijúcej bytosti,” oni sú tiež žijúcimi bytosťami ktoré ani neexistujú.
A prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, Ten Tak Odišlý je ten ktorý hovorí pravdivo. Je ten čo hovorí skutočne. Je tým ktorý hovorý presne čo je. Ten Tak Odišlý je tým ktorý hovorí, bez chyby, presne to čo je.
A ja ti daľej hovorím, ó Subhuti, o tej veci kde ten Tak Odišlý dosiahol nejaké aboslútne totálne osvietneie; a o tej veci ktorá je Dharmou ktorú účia. Nemá žiadnu pravud, a nemá žiaden klam.
Toto, Subhuti, je to ako to je. Pomyslime si napríklad na človeka ktorý má oči na pozranie, ale ktorý sedí v temnote. Nevidí vôbec nič. Mali by ste vziať na vedomie bodhisattvu ktorá padla do vecí, a ktorý potom praktizuje akt dávania, aby bol taký ako tento človek.
A teraz, Subhuti, pomyslime si na tohto človeka, človeka ktorý má oči na videne, ako sa rozvidnieva a slko vychádza; pomyslime si ako vidí celú varietu rôznych foriem. Maly by ste si zobrať bodhisattvu ktorá nepadla do vecí, a ktorá potom praktizuje akt dávania, aby bola presne ako tento muž.
Ja k vám daľej hovorím, ó Subhuti, o týchto synoch a dcérach ctenej rodiny ktorý zoberú túto konkrétnu prezentáciu Dharmy, alebo ktorí ju držia, alebo ktorí ju čítajú, alebo ktorí ju pochopia, alebo ktorí idú daľej aby ju dali do detailov daľším a presne. Toto sú tie druhy ľudí ktorých Tí Tak Odišlí poznajú. Toto sú tie druhy ľudí ku ktorým Tí Tak Odišlí vzhliadajú. Akákoľvek žijúca bytosť ako títo ľudia vytvorila horu cnosti ktorá je nad spočítanie.
A ja ti daľej hovorím, ó Subhuti: predpokladajme že by bol nejaký človek alebo dcéra ktorá by dala, jediného rána, svoje, vlastné telo, toľko isto krát koľko je kvapiek vody v Rieke Gange. A predpokladajme potom že napoludnie, a večer, by znovu dali preč svoje vlastné telo, toľko isto krát ako je kvapiek vody v Rieke Gange. A predpokladajme že by sa mali takto správať po veľa biliónov nad triliónov eónov, dávať preč svoje telá.
Ja ti hovorím že ktokoľvek kto počuje túto konkr’tnu prezentáciu Dharmy a kto sa jej už potom nikdy nevzdá, vytvára omnoho viac zásluh z tohto jediného aktu ako iný: ich zásluhy sú nespočítateľné, a nad akúkoĺvek kalkuláciu. A či je potrebné hovoriť o zásluhách tých ktorí si ju zoberú tým že si ju napíšu, alebo ju držia, alebo ju čítajú, aleno ktorí ju pochopia, alebo ktorí ju odovzdajú ostatným do detailu, a presne?
Znovu ti ja hovorím, ó Subhuti, že táto prezentáca Dharmy je neskutočne obrovská a za všetkým porovnaniami. Táto prezentácia Dharmy bola povedaná Tým Tak Odišlým pre tie žijúce bytosti ktoré vstúpili dosť hlboko do najvyššej z ciest, a bola povedaná tými žijúcimi bytosťami ktoré vstúpili dosť do tých najďaľekejších ciest.
Pomyslime na tých, ktorí zoberú toto konkrétnu prezentáciu Dharmy, alebo ktorí ju držia, alebo ktorí ju štuudujú, alebo ktorí ju pochopia alebo ktorí idú daľej aby ju dalido detailu iným a presne. Toto sú tie druhy ľudí ktorých Tí Tak Odišlí poznajú. Toto sú tie druhy ľudí ku ktorým Tí Tak Odišlí vzhliadajú. Akákoľvek žijúca bytosť ktorá je ako títo ľudia má horu zásluh nad akékoľvek spočítanie.
Majú horu zásluh ktorá je neobsiahnuteľná, ktorá je nad všetkými porovnaniami, ktorá nemôže byť odmeraná, ktorá ja nad všetky merania. Akákoľvek takáto žijúca bytosť je tá, ktorú som zdvihol, a niesol na mojich vlastných ramenách, k osvieteniu ktoré som dosiahol.
A prečo je to tak? Ó Subhuti, tí ktorí sú pripútaní k menším veciam niesu schopní počúvania tejto prezentácie Dharmy. Ani to nieje niečo pre tých ktorý vidia nejaké ja, alebo pre tých, ktoryý vidia nejaké žijúce bytosti, alebo pre tých ktorí vidia niečo čo žije, alebo pre tých, ktor nevidia nejakú bytosť. Niesu schopní ju počúvať; niesu schopní ju vziať; a niesu schopní ju pochopiť. Nikdy by pre nich nebolo žiadne miesto na to aby to mohli spraviť.
A ja ti daľej hovorím, ó Subhuti: Hociaké miesto kde je táto sútra vyučovaná sa potom stane miestom ktoré je hodné ponúk z celého sveta, so svojimi bohmi, a mužmi, a polobohmi. Stane sa to miestom ktoré je hodné ich prostrácie, a hodné ich obchádzania. Toto miesto sa stane kláštorom.
Ó Subhuti, ktorýkoľvek syn alebo dcéra vzácnej rodiny ktorý zoberie takúto súru, alebo kto ju drží, alebo kto ju číta, alebo kto ju pochopí bude trpieť. Bude veľmi trpieť.
Prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, takáto bytosť očisťuje nectnostnú karmu z ich celej nite ich minulých životov, karma, ktorá by ich zobrala do troch nižších svetov. Ako si očisťujú túto karmu, trpia tu v tomto živote. Ako taký uspejú v očisťovaní karmy z týchto nectnostných skutkov z ich predchádzajúcich životov, a taktiež dosiahnu osvietenie Buddhy.
Subhuti, vidím to so svojimi silami predvídavosti. V dňoch ktoré sú za nami – počas plynutia eónov ktoré sú sami v sebe viac ako nespočítateľné – daľeko za čas a dokonca pred čas Toho Ktorý Tak Odišiel, Ničiteľa Nepriateľa, Jedného Perfektne a Totálne Osvieteného nazvaného “Výrobcom Svetla” – prišlo 840 biliónov biliónov Buddhov. A ja som ich mohol všetkých potešiť, a nikdy som nevyrušil ich myšlienky.
Ale potom, Subhuti, tam boli tí, ktorí, v dňoch posledných päťsto, zoberú túto sútru, a budú ju držať, a budú ju čítať a pochopia ju. A ja ti poviem ó Subhuti, že veľké hory zásluch ktoré som vyzbieral z potešenia všetkých tých Buddhov, všetkých tých Dobyvateľov, a nikdy nevyrušujúc ich srdcia, by nevyvstalo na stotinu hôr cnosti ktoré tí čo prídu vytvoria. Ani by to neprišlo na tisícinu časti, ani jednej časti v stvokách tisícov, ani žiadnej inej nespočítateľnej časti, ani vôbec žiadnej časti; všetky rozdiely by nikdy nemohli byť zapísané v číslach; nieje žiaden príklad ktorý by som mohol použiť; žiadne porovnanie; žiaden dôvod na to aby sme to skúšali porovnávať.
A predpokladajme, ó Subhuti, že je by som popísal koľko hôr cnosti by vlastnila jedna z týchto žien alebo mužov cnostnej rodiny, tých ktorí prídu, ktorí vytvoria tie hory veľkých zásluh. Žijúce bytosti ktoré ma počúvali by sa zbláznili; ich mysle by boli vhodené do chaosu.
Poviem ti daľej, ó Subhuti; a ty to musíš pochopiť: táto prezentácia Dharmy je absolútne neuchopiteľná; a ako jej sila dozrieva v budúcnosti nieje nič menej ako absolúrne neuchopiteľné.
Ó Dobývajúci, čo tí, ktorí dosť vstúpili do ciest bodhisattvy? Ako by mali žiť? Ako by mali praktizovať? Ako by mali mať svoje myšlienky?
A Dobyvateľ odpovedal,
Subhuti, toto je tak aso tí, ktorí dosť vstúpili do cesy bodhisattvy by si mali pre seba myslieť ako cítia Prianie získať osvietenie:
Ja prensiem každú jednu bytosť k totálnej nirváne, do tej ríše za všetok smútok, kde už viac nemajú žiadnu z hôr vecí z ktorých sa skaldá utrpenie človeka. Aj keby som dokázal prieniesť všetky tieto žijúce bytosti k totálnej nirváne, nebude vôbec žiadna žijúca bytosť ktorá bola prinesená k ich totálnej nirváne.
A prečo je to tak? Pretože, Subhuti, ak by bódhisattva skĺzla do vnímania niekoho ako žijúcej bytosti, potom by sme ich nikdy nemohli nazývať “bódhisattvou.” A taktiež ak by skĺzli do myslenia o niekom vo všetkých smeroch až po vnímanie ich ako človeka, ani by sme ich nemohli nazývať “bodhsattvou”.
Prečo je to tak? Pretože, Subhuti, neexistuje žiadna taká vec ako čo nazývame “tí ktorí dosť vstúpili do cesty bódhisattvy.”
Ó Subhuti, čo si myslíš? Bolo tam vôbec niečo čo by Ten Tak Odišlý získal od Toho Tak Odišlého nazývaného “Výrobca Svetla”, ktoré pomohol priniesť ku môjmu totálnemu osvieteniu v neprekonateľnom, perfektom, a úplnom stave Buddhy?
Tak povedal Dobyvateľ, a potom mu mlaší mních Subhuti odpovedal následovne:
Ó Dobyvateľ, nikdy by nemohlo byť nič také ktoré by Ten Tak Odišlý kedy dostal od Toho Tak Odišlého nazývaného “Výrobca Svetla” ktoré pomohlo prinieť váše totálne osvietenie v rámci neprekonateľného, perfektného stavu Buddhy.
Tak povedal, a potom Dobyvateľ odpovedal mladšiemu mníchovi Subhutimu v nasledujúcich slovách:
Ó Subhuti, tak to je a tak to je. Nieje vôbec nič čo by Ten Tak Odišlý kedy obdržal od Toho Tak Odišlého nazývaného “Výrobcom Svetla” ktoré mi pomohlo priniesť moje totálne osvietenie v neprekonateľnom, perfektnom a úplnom stave Buddhy.
A keď by tam bolo, ó Subhuti, niečo v tom zmusle kde Ten Tak Odíduc dosiahol úplné osvietenie, potom ten Tak Odíduc, “Výrobca Svetla”, by mi nikdy nemohol darovať moju konečnú prepoveď, tým že povedal –
Ó dieťa Brahmanskej rodiny, v dňoch ktoré prídu ty
Sa staneš Jedným Tak Odišlým,
Ničiteľom Nepriateľa, Úplne Osvieteným
Buddhom nazývaným “Jedným Schopným zo Shakyov.”
Ale keďže, ó Subhuti, tam nebolo nič toho druhu kde Ten Tak Odíduc pred tebou teraz dosiahol úplné osvietenie v neprekonateľnom, perfektnom a úplnom stave Buddhy, potom ten Tak Odíduc nazývaný “Výrobca Svetla” mi vlastne daroval moju finálnu predpoveď, tým že povedal –
Ó dieťa z Brahmanskej rodiny, v dňoch ktoré prídu ty
Sa staneš Tým ktorý Tak Odišiel,
Ničiteľom Nepriateľa, Úplne Osvieteným
Buddhom nazývaným “Schopným Jendým zo Shakyov.”
A prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, samotné tieto slová “Ten Tak Odišlý” sú výrazom ktorý sa vzťahuje na skutočnú povahu vecí.
Teraz predpokladajme, ó Subhuti, že by niekto povedal, “Ten Tak Odišlý, Ničiteľ Nepriateľa, Perfektný a Úplne Osvietený, dosiahol svoje totálne osvietenie v neprekonateľnom, perfektnom a úplnom stave Buddhy. Toto by nebolo povedané pravdivo.
A prečo je to tak, Subhuti? Pretože nietje tak ver aso Ten Tako Odšlí dosahuhúci svoje totálne osvietenie v neprekonateľnom, perfektnom, a úplnom stave Buddhy.
Subhuti, táto vec – kde Ten Tak Odíduc dosiahol svoje totálne osvietenie – je niečím čo nezahŕňa ani niečo čo je reálne ani niečo čo je nepravdivé. A toto je prečo Tí tak Odišlí povedali “Každá existujúca vec je niečo z Buddhov.”
A keď my hovorím o “každej existujúcej veci,” ó Subhuti, hovoríme o každej existujúcej veci ktorá nemá žiadnu existenciu. A toto je je, v skutočnosti, prečo ich môžeme nazývať “každou existujúcou vecou” a povedať že sú “niečím z Buddhov.”
Môžeš si myslieť, ó Subhuti, o ilustrovanom človeku s telom, ktorého telo sa stane väčším.
A potom mladší mních Subhuti znovu odpovedal:
Ó Dobyvateľ, Ten Tak Odíduc práve hovoril o človeku s telom, ktorého telo sa stane väčším. Toto isté telo, Ten Tak Odišlý taktiež povedal, je telom ktoré by nikdy neexistovalo. A je to presne prečo ho nazývame “človekom s telom,” alebo “väčším telom.”
A potom Dobyvateľ znovu povedal:
Ó Subhuti, takto to je, takto to je. Predpokladajme že nejaké bodhisattva by povedali, “Ja prinesiem všetky žijúce bytosti k úplnej nirváne.” Nikdy by sme ich nemohli nazvať “bodhisattvou.” Prečo je to tak? Subhuti, myslíš že je nejaká taká vec ako čo my nazývame “bodhisattvou?”.
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, žiadna taká vec by nikdy nebola možná.
Dobyvateľ potom povedal,
Toto je, ó Subhuti, že Jeden Ktorý Tak Odišiel povedal že všetky žijúce bytosti sú také že neexistuje žiadna žujúca bytosť, nič čo žije neexistuje, a žiaden človek neexistuje.
A predpokladajme, ó Subhuti, že najká bodhisattva by povedala, “Robím na tom aby som priniesol svoj raj.” To by nebolo povedané správne. Prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, ten raj na ktorého prinesení pracujete keď poviete “Ja pracujem na prinesení môjho raja” je niečo čo Ten Ktorý Tak Odišiel povedal že by ste nikdy nemohli prinesť. A je to presne prečo ho nazývame “raj ktorý treba priniesť.”
A predpokladajme znovu, ó Subhuti, že by bola bodhisattva ktorá by verila, že žiaden existujúci objekt nemá ja.“ Toto teraz je človek ktorého Ten Tak Odídený, Ničiteľ Nepriateľa, Jeden Perfektne a Úpne Osvietený by nazýval bódhisattvou: “bódhisattva”.
Ó Subhuti, čo si myslíš? Má Ten Tak Odišlý oči kože?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, je to skutočne tak: Ten Tak Odišlý naozaj má oči kože.
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, je to skutočne tak: Ten Tak Odišlý má oči kože.
A Dobyvateľ odpovedal, čo si myslíš? Má Ten Tak Odišlý oči boha?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, je to skutočne tak: Ten Tak Odišlý má oči boha.
A dobyvateľ povedal,
Ó Subhuti, čo si myslíš? Má Ten Tak Odišlý oči múdrosti?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, je to skutočne tak: Ten Tak Odišlý má oči múdrosti.
A Dobyvateľ povedal,
Ó Subhuti, čo si myslíš? Má Ten Tak Odišlý očí vštzkých vecí?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, je to skutočne tak: Ten Tak Odišlý, má oči všetkých vecí.
A Dobyvateľ potom povedal,
Ó Subhuti, čo si myslíš? Má Ten Tak Odišlý Oči Osvietenej Bytosti?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ je to skutočne tak: ten Tak Odišlý má oči Osvietenej Bytosti.
Potom Dobyvateľ povedal,
Ó Subhuti, čo si myslíš? Predpokladajme že máte kvantitu Riek Gangy rovnajúcu sa počtom počtu kvapiek vody v Rieke Gange. A predpokladajme, že každá jedna kvapka vody vo všetkých týchto riekach sa stane samostatnou planétou. Bolo by toto veľmi veľa planét?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, je to skutočne tak: bolo by tam veľa planét.
A Dobyvateľ odpovedal,
Ó Subhuti, Ja viem, perfektne, oddelené myšlienkové prúdy žijúcich bytostí ktoré má každá táto planéta.
Prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, tá vec, ktorú nazývame “myšlienkový prúd” je “myšlienkovým prúdom” ktorý Ten Tak Odíduc už povedal že ani neexistuje. A toto je presne preto prečo ho my nazývame “myšlienkovým prúdom”.
A prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, myseľ ktorá ja v minulosti a neexistujúca. A mysel v budúcnosti je neexistujúca. A myseľ ktorá práve prebieha v prítomnosti je neexistujúca tiež.
Ó Subhuti, čo si myslíš? Predpokladajme že niekto by zobral všetky planéty tohto veľkého svetového systému, systému s tisíckami a tisíckami a tisíckami planét, a pokryl by ich všetky siedmimi druhmi vznešených substancií, a ponúkol by ich niekomu. Nevytvoril by ten syn alebo dcéra vznešenej rodiny Veľa veľkých hôr zásluh bez takéhoto skutku?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, veľa by ich bolo. Ó Ty, ktorý si Odišiel do Blaženosti, bolo by ich veľa.
Dobyvateľ povedal,
Ó Subhuti, tak to je a tak to je. Ten syn alebo dcéra ctnostnej rodiny by skutočne vytvorili veľa hôr zásluh z takéhoto skutku. A tiež Subhuti, ak by tieto veľk hory zásluh boli v skutku veľkýmu horami zásluh, potom by Ten Tak Odíduc skutočne nikdy nezavolal tieto veľké hory zásluh “veľkými horami zásluh.”
Ó Subhuti, čo si myslíš? Mali by sme niekedy niekoho pokladať Toho Tak Odíduceho jednoducho preto že dosiahli fyzickú formu Osvietenej Bytosti?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó dobyvateľ, niece to tak: nemali by sme nikdy niekoho pokladať za Toho Tak Odišlého jednoducho pretože dosiahlo fyzickú formu Osvietenej Bytosti. A prečo je to tak? Pretože ó Dobyvateľ, dosiahnutie fyzickej formy Osvietenej Bytosti – túto vec ktrorú nazývame “dosiahnutím fyzyckej formy Osvietenej Bytosti” – je dosiahnutím ktoré Ten Tak Odíduc povedal že by nikdy nemohlo existovať. A toto je presne prečo ho nazývame “dosiahnutím fyzickej formy Osvietenej Bytosti.”
Dobyvateľ povedal,
Ó Subhuti, čo si myslíš? Mali by sme niekedy považovať niekoho za “Toho Tak Odíduceho” jednoducho preto, že majú výnimočné znaky Osvietenej Bytosti?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, niece to tak: nikdy by sme nemali niekho považovať za tak odídeného jednoducho pretože majú výnimočné znaky Osivetenej Bytosti. A prečo je to tak? Pretože znaky Osvietenej Bytosti ktoré boli popísané Tým Čo Tak Odišiel sú znakmi Osvietenej Bytosti o ktorej Ten Tak Odišlý povedal že by nikdy nemohli existovať. A toto je presne prečo ich my môžeme dokonca nazývať “znakmi Osvietenej Bytosti.”
A Dobyvateľ odpovedal,
Ó Subhuti, čo si myslíš? Jeden čo Tak Odisiel si niekedy pre seba myslí, “Teraz budem vyučovať Dharmu?” Ak myslíte pre seba, “Teraz Budem vyučovať Dharmu?” Ak myslíte že vyučuje tak vám poviem, ó Subhuti, že by ste sa na to nikdy nemali pozerať z tejto strany, pretože neexistuje žiadna Dharma Ktorú Ten Tak Odišlý vyučuje.
Subhuti, ktokoľvek kto kedy povedal, že “Jeden tak Odíduc vyučuje Dharmu” hovorí o niečom vôbec ani neexistuje; sú úplne pomýlení a nepotvrdzujú to kto som.
Prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, štúdium Dharmy o ktorom rozmýšľate keď poviete “učenie Dharmy” je “učením Dharmy” ktoré vôbec ani neexistuje.
A potom sa mladší mních znovu obrátil na Dobyvateľa nasledujúcimi slovami:
Ó dobyvateľ, bude tam, v nasledujúcich dňoch, nejaká živá bytosť ktorá kedy počula vyučovanie Dharmy ako je táto a kto úplne verí v to čo to hovorí?
A Dobyvateľ odpovedal,
Ó Subhuti, takáto bytosť nebude žijúcou bytosťou, ani nebude nežijúcou bytosťou. Prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, tie veci ktoré nazývame “žijúce bytosti” sú žijúcimi bytosťami ktoré Ten Čo Tak Odišiel povedal niesu. A je to presne preto, prečo ich nazývame “žijúce bytosti.”
Ó Subhuti, čo si myslíš? Je nejaká taká vec ako Ten Čo Odišiel Dosahujúc jeho úplné osvietenie v neprekonateľnom, perfektnom, a úplnom stave Buddhy?
Mladši munch Subhuti odpovedal,
Ó Dobyvateľ, nikdy by tam nemohla byť žiadna iná vec ako Tí Čo Tak Odišli dosahujúc ich úplné osvietenie v neprekonateľnom, perfektnom a úplnom stave Buddhu.
A potom Dobyvateľ povedal,
Ó subhuti, tak to je a tak to je. Nieje žiadna taká vec, ani prinajmenšom: je to niečo neexistujúce. A je to presne prečo ich dokonca môžeme nazývať “neprekonateľným, perfektným, a úplným stavom Buddhy.”
Ja ti daľej ovorím, ó Subhuti, že táto vec je príliš úplne rovnocenná; nieje vôbec nič čo by sme mohli nazvať “neprekonateľným, perfektným, a úplným stavom Buddhu.” Toto je neprekonateľný, perfektny, a úplný stav Buddhu.” Tento neprekonateľný, perfektný, a uplne totálny stav Buddhu je “úplne rovnocenný” v tom že je niečím bez seba, a bez žijúcej bytosti, a niečím bez niečoho čo žije, a bez akéhokoľvek človeka. Každá jedna z týchto vecí ktorá je cnosťou vedie k úplnému osvieteniu.
Predstavte si že by niekto iný zobral, a vyučoval to ostatným, aj iba toľko málo ako jediný verš zo štyroch riadkov z tohto zdokonaľovania múdrosti. Poviam ti, ó Subhuti, že hora vytvorená prvým človekom by sa nestala ani stotinou hory zásluh vytvorenej tým druhým; nevyšla by na žiadnu časť o ktorej sme sa predtým rozprávali, úplne nahor až po tvrdenie že by tam nebol žiaden dôvod pokúsiť sa tieto dve porovnať.
Subhuti, čo myslíš? Či Tí Čo Tak Odišli si pre seba myslia, “Ja vyslobodím všetky žijúce bytosti”? Ak si myslíš že tak zmýšľajú, tak potom ti poviem, ó Subhuti, nikdy by si sa na to nemal takto pozerať. A prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, nieje vôbec žiadna živá bytosť ktorú by Ten Tak Odišlí mohol vyslobodiť.
A ak, ó Subhuti, Ten Čo Tak Odišiel kedy skutočne vyslobodil nejaké živé bytosti, potom by sa zachytil o nejaké seba Toho Tak Odídeného, a nejakej živej bytosti, alebo niečoho čo žije, alebo nejakej osoby Toho Tak Odídeného.
A Ten Tak Odídený, ó Subhuti, povedal že tento akt ktorý nazývame “zachytávanie sa nejakého seba” je zachytávanie seba ktoré ani neexistuje. Je to, v skutočnosti, niečo čo bežné bytosti, ktoré sú deťmi chápu.
A tieto samé bežné bytosti, ó Subhuti, ktoré sú stále deťmi, sú bytosťami ktoré Ten Tak Odišlý povedal že nemôžu vôbec ani existovať. A to je presne prečo ich my môžeme volať “bežnými bytosťami”.
Ó Subhuti, čo si myslíš? Mali by sme považovať niekoho Tak Odídeného jednoducho pretože má výnimočné znaky?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, nie je to tak: nikdy by sme nemali niekoho považovať za Tak Odídenéhojednoducho preto že má výnimočné znaky Toho Tak Odídeného.
A Dobyvateľ povedal,
Ó Subhuti, tak to je, a tak to je. Nikdy by sme nemli považovať niekoho za JednéhoTak Odídeného len preto že majú výnimočné znaky. Ak by sme, Subhuti, považovali niekoho za Jedného Odídeného Tak jednoducho preto že má výnimočné znaky, potom Cisár Zákona by musel byť Jedným Tak Odídeným. Ako taký by sme nikdy nemali považovať niekoho za Jedného Odídeného Tak jednoducho preto že majú výnimočné znaky.
Potom sa mladší mních Subhuti obrátil na Dobyvateľa s nasledujúcimi slovami:
Ako ďaľeko ja môžem pochopiť gro toho čo Dobyvateľ povedal, nikdy by sme nemali považovať niekoho za Jedného Tak Odídeného jednoducho preto že majú výnimočné znaky.
V tomto bode Dobyvateľ povedal tieto línie veršov:
Ktokoľvek vidí vo mne veci ktoré môžete vidieť,
Ktokoľvek pozná ma vo zvukoch ktoré môžete počuť,
Žije v klamstve, sa ma vzdal;
Ľudia ako táto ma vôbec nemôžu vidieť.
Vidíš že Buddhovia sú povahou vecí.
Našimi vodcami sú Dharmické telá.
Tí pre ktorých táto povaha vecí
Je za tým čo vedia
To nikdy nebudú môcť vedieť.
Ó Subhuti, čo si myslíš? Predpokadajme že človek by si pre seba pomyslel že niekto bol Tým Tak Odídeným, Ničiteľom Nepriateľa, Perfektným a Totálnym Buddhom, iba pretože by mali výnimočné znaky Osvietenej Bytosti. Subhuti, nikdy by si nemal myslieť tak ako oni. Toto je pretože, ubhuti, z toho faktu že tam nieje žiadna taká vec ako výnimočné znaky znamenajúce že Jeden Odídený Tak, Ničiteľ Nepriateľa, Perfektný a Totálny Buddha, dosiahol svoje totálne osvietenie v neprekonateľnom, perfektnom a úplnom stave Osvietenej Bytosti.
Ó Subhuti, predpokladajme že by si si mal pre seba pomyslieť že tí, ktorí vstúpili dosť do cesty bodhisattvy niekedy popierajú nejakú konkrétnu vec, ktorá existuje, alebo že si predstavujú že nieje nič čo nemôže existovať. Nikdy by si Subhuti, nemal myslieť že to takto je. Tí ktorí vstúpili dosť do cesty bodhisattvy nikdy nepopierajú žiadnu konkrétnu vec, ani si nepredstavujú že nieje niečo čo existuje.
A na toto ti nova hovorím, ó Subhuti: Predpokladajme že nejaký syn alebo dcéra ctnostnej rodiny by zobrali planéty rovnajúce sa počtom kvapkám vody v Rieke Gange, a pokryli ich siedmimi druhmi vzácnych vecí, a ponúkli by ich niekomu ako dar.
Predpokladajme na druhej ruke že nejaká konkrétna bodhisattva by bola schopná získať stav majstrovstva voči faktu že žiaden objekt vo vesmíre nemá žiadnu povahu seba, ani žiadne bytosti. Táto druhá osoba by vytvorila z tohto aktu hory zásluh ktoré sú nekonečne väčšie ako tie prvé.
Ja ti opäť hovorím, ó Subhuti, že bodhisattvy nikdy do seba neobsiahnu veľké hory zásluh.
A mladší mních Subhuti potom povedal,
Ó Dobyvateľ, chceš povedať že bodhisattvy by nikdy neamli skúsiť zozbierať do seba veľké hory zásluh?
A Dobyvateľ odpovedal,
Samozrejme že by ich mali zbierať, Subhuti. Ale nikdy by ich nemali zbierať nesprávne. A toto je presne prečo to nazývame “zbierať ich dovnútra.”
A predpokladajme, ó Subhuti, že niekto by mal povedať že “ten Tak Odídený odchádza, a prichádza; a tu stojí a tu sedí; a taktiež si ľahá.” Takáto osoba nedokázala pochopiť čo tu teraz učím.
Prečo je to tak, Subhuti? Pretože ten ktorého volíme “Ten Tak Odídený” ani neodchádza nikam ani neprichádza odnikadiaľ. A toto je presne to prečo ich môžeme volať “Tými Tak Odídenými, Ničiteľmi Nepriateľa, Úplne a Totálne Osvietenými.”
A ja ti znovu hovorím, Subhuti. Predpokladajme že nejaká dcéra alebo syn ctnostnej rodiny by zobrali všetky atómy prachu z ktorých sa skladá tento veľký systém sveta a tisícky a tisícky a tisícky planét. A predpokladajme napríklad že by sme rozbili každý z týchto atómov na kopu ešte menších atómov ktoré sa rovnajú počtom všetkým týmto atómom planét.
Čo si myslíš, Subhuti? Bolo by atómov v týchto kopách veľmi mnoho?
A Subhuti s rešpekto odpovedal,
Ó Dobyvateľ, je to tak: týchto malých atómov v tých hromadách by bol veľmi veľký počet. A prečo je to tak? Pretože ó Dobyvateľ, takúto hromady by nebolo možné, potom Dobyvateľ by sa nikdy nemusel obťažovať hovoriť o hromadách malych atómov.
A prečo je to tak? Pretože Jeden tak Odídený povedal že “kopy malých atómov” popísané Dobyvateľom sú kopami ktoré by nikdy nemohli existovať. A je to presne prečo ich môžeme nazývať “hromadamy malých atómov.”
A Jeden Tak Odídený taktiež povedal že tie “planéty vo veľkom svetovom systéme, systéme tisícok a tisícok tisícov planét,” sú planétami ktoré by nikdy nemohli existovať. Toto je presne prečo ich voláme “planéty vo veľkom svetovom systém, systéme tisícov tisícov tisícok planét.”
Prečo je to tak? Pretože, ó Dobyvateľ, ak by boli také nejaké veci ako planéty, potom by to Jeden musel uchopiť ako jednu celú solídnu vec. A Jeden Tak Odídený povedal, že “tendencia uchopiť veci ako solídny celok” popísaná Jedným Tak Odídeným j edruhom uchopenia ktoré ajtak nemôže existovať. A toto je presne prečo ho môžeme navať “uchopiť niečo ako jednu celú solídnu vec”.
A potom Dobyvateľ povedal,
Ó Subhuti, táto tendencia zachytiť veci ako celú solídnu vec je nominálna; veci za všetkými slovami. Aj tak tí ktorí sú stále deťmi – bežné bytosti – sa toho pridŕžajú.
A predpokladajme, ó Subhuti, že niekto by mal povedať: “Jeden Tak Odídený hovorí o videní niečoho ako seba. Jeden Tak Odídený hovorí o videní niečoho ako živej bytosti. Jeden Tak Odídený hovorí o videní niečoho čo žije. A Jeden Tak Odídený taktiež hovorí o videní niečoho ako človeka.” Myslíš, Subhuti, že toto by nikdy nebolo povedané niekým kto hovorí správne?
A Subhuti s rešpektom odpovedal,
Ó Dobyvateľ, nebolo by to tak. Ó vy kto ste Odišiel do Blaženosti, nebolo by to tak. A prečo je to tak? Preotže ó Dobyvateľ, Jeden Tak Odídený povedal že toto je také isté videnie ako vidieť niečo ako seba opísaného Tým tak Odídeným je cestou videnia vecí ktoré by ajtak nemohli existovať. A toto je presne prečo to môžeme nazývať “videť niečo ako seba.”
Potom Dobyvateľ povedal,
Ó Subhuti, toto je ako tí ktorí dosť prenikly do ciest bódhisattvy y mali chápať každý jeden objekt vo vesmíre. Toto je to ako by mali chápať každý jeden objekt vo vesmíre. Toto je to ako by mali vidieť tieto veci; toto je to ako by o nich mali rozmýšľať. Nikdy by neali žiť tak kde rozmšľajú o čomkoľvek ako o objekte, a mali by teda rozmýšľať o veciach.
Prečo je to tak? Pretože, ó Subhuti, Ten Tak Odíduv povedal že rozmýšľať o niečom ako o objekte, túto vec môžeme nazývať “rozmýšľať o niečom ako niečom,” je koncepcia ktorá ajtak neexistuje. A toto je presne prečo to my voláme “rozmýšľať o niečom ako o niečom.”
A ja vám znova poviem, ó Subhuti: Predpokladajme že najká veľká bódhisattva by zobrala nekonečné množstvo planét, a počet planét za všetko spočítanie, a pokryla by ich siedmymi druhmi vzácnych substancií, a ponúkla by ich ako dar niekomu.
Predpokladajme na druhej strane že nejaký syn alebo dcéra zo ctenej rodiny by zobrali tak málo ako len jeden verš zo štyroch línií z tejto sútry zdokonaľovania múdrosti, alebo ho držala, alebo ho čítala, alebo ho pochopila, alebo ho naučila ostatných do detailu, a presne. Vyšli by z tohto aktu nekonečne lepšíe hory zásluh, za všetky spočítateľnosti, za všetky výpočty.
A čo by to bolo, keby sme učili toto zdokonaľovanie presne ostatným? Bolo by to to isté ako nevyučovať to ostatným. A to je presne to prečo to môžme nazývať “učenie to ostatných, presne.”
Vidíš hocičo,
Prinesené sem príčinami,
Tak ako hviezda,
Ako prekážka v oku,
Lampa, ilúzia,
Rosa, alebo bublina,
Sen, alebo blesky,
Alebo inak, oblak.
Keď Dobyvateľ povedal tieto slová, potom sa starší Subhuti radoval. A taktiež bodhisattvy sa tam radovali, a všetky štyri skupiny učedníkov – mnísi, mníšky, muži s celoživotnými sľubmi, a ženy s celoživotnými sľubmi.
Celý svet sa radoval: bohovia, ľudia, a takmer-bohovia, a duchovia taktiež. Radovali sa, a spievali chvály tomu čo Jeden Dobývajúci povedal.
Toto je teda záverom “Diamantového Rezadla,” Extaltovanej Sútry Väčšej Cesty na Zdokonaľovaní Múdrosti.
