Exil a (Moderná) Čínska Literatúra

Ambassade de Slovaquie en France

Dňa 12. októbra roku 2000 sa rozletela do sveta dlho očakávaná zvesť: po prvý raz v histórii dostal Nobelovu Cenu za literatúru reprezentant najpočetnejšieho národa na svete, čínsky exilový autor menom Gao Xingjian, od roku 1988 žijúci vo Francúzsku.

Treba však zdôrazniť, že Gao je len špičkou ľadovca významných čínskych intelektuálov, literátov, ktorí žijú a tvoria za hranicami rodnej krajiny. Sú to autori viac alebo menej politicky angažovaní, ktorých diela prozaické i básnické už boli preložené do mnohých svetových jazykov.

Už príbeh prvého čínskeho individualistického básnika, geniálneho Qu Yuana (4. stor. pred n.l.), v mnohom predznačil osudy tisícov mužov pera, ktorí v Číne prišli po ňom. Na vrchole tvorivých síl upadol do nemilosti panovníka a vyhnaný ďaleko od centra vzdelanosti, medzi kmene divých barbarov, bolestne odrezaný od svojej kultúry, volí dobrovoľnú smrť vo vlnách rieky.

“Čierna noc mi dala čierne oči,

aby som nimi hľadal svetlo.”

Gu Cheng

V despotickej Číne sa totiž po tisícročia opakovala tá istá modelová situácia: talentovaný mysliteľ, literát, silná individualita, pre neloajálnosť voči panovníkovi (ozajstnú, alebo len intrigami vykonštruovnú zo závisti) musí odísť do vyhnanstva, do odľahlých častí ríše, – de facto “do exilu”.

Takýto neblahý osud postihol väčšinu intelektuálov tých čias. Navyše počas kultúrnej revolúcie bolo prísne zakázané čítať i diela klasickej čínskej literatúry, o západnej literatúre nehovoriac. Každý kto tak robil, riskoval väzenie alebo iný trest. Nebezpečné bolo aj venovať sa vlastnej literárnej tvorbe, ktorá by sa vymykala z predpísaných stranníckych, resp. Maoistických šablón (napr. Gao Xingjian sa priznal že počas kultúrnej revolúcie v strachu pred odhalením spálil veľký kufor svojich vlastných rukopisov).

V Číne sa po ukončení kultúrnej revolúcie doslova vyrojili stovky diel či dielok tzv. “literatúry rán”. Reminiscencie z obdobia hrôzy, príliš živé a autentické. Len neveľa z týchto prác sa však vymyká nad rámec schematizmu ako svieži, plnokrvný a nezameniteľný originál. Málokomu sa podarilo s určitým nadhĺadom a umelecky presvedčivo podať obraz tých krutých čias, vyhnúť sa pátosu a nenechať sa príliš uniesť nenávisťou a horkosťou z napáchaných krívd.


– úryvok, Elena Hidvéghyová, Dai Sijie – Balzac a Malá Čínska Krajčírôčka.

Author: anathema
anathema, in common usage, is something or someone detested or shunned. In its other main usage, it is a formal excommunication.

Leave a Reply

Your email address will not be published.