Asteres Planetai – 1 – Prológ

Za tichej noci končiaceho leta, na prelome k jeseni
Zdravím múzy kozmické, vesmír tvrdý nekonečný
Nehostinná krajina ohromného priestoru duše
Toxický a smrtiaci svet neprebádaného terroru
Múzy z dávnych kálp existencie tancujú svoj vražedný tanec
Prastaré božstvá pochovávajú svojich mŕtvych
Rozpínanie rýchlejšie ako svetlo aj ako myseľ
nezasvätených do tajov mystéria spásy
Ako muchy malé ľudstvo sa hmýri v priepasti nerestí
Calliope, Clio, Thalia, Melpomene, Polymhymnia, Urania
plačú nad svojim údelom, vystretou rukou zhadzujú
každého kto sa odkloní od spravodlivosti, vznešená matka
Mnemosyne – hľadí skleneným pohľadom spoza hmly kozmu
Dávno mŕtvi, po ktorých kostiach kráčame
V nedohľadne je koniec, posledná večera sveta
a predsa dátum je pevne stanovený a všeobecne známy
Na to aby sme mohli odísť z tejto planéty potrebujeme prieskumníka
Presiahnuť rozpínanie, uniknúť osudu otočenia kolesa
Nech Morpheus vedie naše snahy ďalej týmto smerom
Ozrutná temnota vesmíru, horror, nárek a plač vonkajšej temnoty
Ťažké bremeno nesie každý kto chce odísť a prekročiť
Hlupák sa smeje, divoko uráža a vystrája
Menejcenný je spokojný so svojím údelom a záhradou
Nikdy by nedokázal preniknúť nad a za
Jeho obmedzenosť je mu úľavou od krutosti
s ktorou sa Starší s nami zahráva
Divoké vody sú podobné žiareniu
na ich vlnách sa plavíme k objaveniu
Na cestu nám musí svietiť spravodlivosť a nádej
Jediný príbeh sa nerovná ničomu, urobí z teba karikatúru ľudskosti
Ako sa hovorí nechajme mocných báť sa svojej skazy
Pritom nezabudnem na tie tiché noci v Nebi
Keď uvidel som hviezdy, ukoval som hviezdy
Teleskopy namierené na začiatok času, pomaly sa prekonávajú najmenšie prekážky
Nové kulty, náboženstvá, mesiáši, spasitelia – prídu a odídu
Tí čo môžu nájsť múdrosť sa vyprostia z pasce osudu
Kedy príde ten čas keď budeš môcť nezaniknúť
Z prachu zrodený tento svet z múzami, Bohmi a Božstvami
Z prachu nebeského stvorené héliové hviezdy
Dvojplanetárny systém krúži okolo osi, pohybuje sa prázdnotou
Priestoru je málo a stále menej, dusíš sa v pohybe ku koncu
V zlom čase, na zlom mieste každý sa narodí
Až kým neprídu tie dni pokoja – tak či tak
Pre nás skôr prídu zabudnutia a ďalšie reinkarnácie
Netreba mrhať zdrojmi, no je ich veľmi veľa
Stačí natiahnuť ruku k nebesiam a prosiť spasiteľa
Zabudneš na šrámy sveta, na kvety aj nesmrteľné ovocie
Uvidíš pravdu vonkajšej tmy – horror nepomenovateľný
Z pradávna do mladšej reality so svojimi Bohmi
Vplna rán prebodnutých rúk a sŕdc, na kríži prikovaný nebol jediný
Boha sme zabili namiesto neho nový Boh
Kozmický cyklus sa nehanbí odpovedať ti v mystériách
Pretože v mystériách bol zrodený
Zapojíš prúdy riek a vyrobíš elektrinu
Osvietiš svoju myseľ, ilúzia odpadne
Na cestu svetom a poznaním si zober silné zbrane
Kalich a pochodeň, bubon a vnímanie
V reve bezvercov, Ty rev najsilnejšie
pozoruj každý pohyb myšlienok Tvojich učiteľov
Kto sa odváži vydať cestou spasiteľov
Uzrie svetlo dňa, na ňom spočinie zrak Mnemosyne
Vzpomeň si na otcov, ktorých si nikdy nemal
preštuduj príbeh o tom ako po Ceste putoval Kráľ
/
Hviezda Ti na nebi bude v noci svietiť
no ťažký je ten let nespútaného tvora
kým nepríde podpora z diaľky bude sa to zdať nemožné
V mladosti pochodil všetky hory a lesy,
súkromné akcie, dostatok a privátny svet
rýchlosť prašanu a veľké diaľky
po cestách naučený vyššiemu poriadku
v komplikovanom svete mnohých faktorov
Z rôznych strán prichádzajú komplexné bytosti
Moria a letá strávené v prírode
skromné podmienky aj na vysokej nohe
Praktické však nie je nič a všetko je nestále
Odvislé od kolesa šťasteny padáme, stúpame
Alpy a Tatry pokryté snehom, ľadovce neústupne sa topiace
Zničujúci tréning ukovali pevné telo, osviežená myseľ
oprostená od všetkého zlého v momente strávila aj ľudský život
opustené miesta, neprebádané sebou samým,
pretvárka, námaha, ťažké rozhodnutia a ľahké sny
to všetko sa však časom zmení
loď sa nakláňa na divokom mori, zúri víchrica
mocne duní horský vietor, zahalila ťa snehová búrka
Potrebuješ dobrú výstroj a kvalitné náradie
na zdolanie Diabla, pána Démonov
vlastné svedomie je skrotiť najťažšie
šťastní sú tí, ktorí unikli z pazúrov zlého proroctva
Je to však vina jednotlivca, keď názory národov padajú v prach
Smietka v oku, no nevidím v noci na púšti
vyprahnutý som – vo svete poznania niet
Po empirickej skúsenosti ťažkostí a radostí
Nastáva duše opojný vzlet, do výšin vrhám sa bezhlavo
kto ustúpi, kto poddá sa, kto ako voda pretečie cez ruky
Nevidno svet inak než ťarbavo, vidíš a už je späť
Padlý anjel ktorý niečo káže ale logiky v tom nie je ani za mak
Tak dopadnú úbohí, že jeho budú počúvať a plakať
horké slzy rozčarovania, keď mohutná sila sa cez nich preženie
ako nádoba čo nové veci vzýva, keď sa jej dno pretrhne
tak neunikne nikto z týchto časov osudu svojmu
Nanajvýš uvidíš malý odraz kozmu, v zábleskoch pochopenia
opičej mysle, mysle ryby s dvojitým zakrúteným hélixom
čo nadriapa sa aby sa telo schladilo a vykvitli nové kvety poznania
kto nepočuje nech klania sa a spojí ruky do modlitieb náboženstva svojho
pretože nič už nie je tak ako to bolo kedysi, každá doba má svoje modly.
Počúvaj piesni svojho srdca, kým nezhorkne ako kameň toxický
Tak rodia sa svety z mŕtvych povstane živá krajina
Do dňa kým znova udrie tá hodina, ktorej sa každý desí
Preto zober svoje krídla ktorými letíš na zmrznutom Titane
Postav si dom z poznania a múdrosti, prázdnotou opáš strom
Pretože niet pre teba dňa úľavy, len úzkosti, kým nenájdeš cestu domov
Stvoriteľ zakrýva svoju tvár čiernym plášťom
Je veľký, je veľký, kričia primitívne davy
Naučiť sa dá aj štúdiom, no opustiť svoj kraj je potrebné
Bez toho ťažko, veľmi ťažko, človek rozozná dobré od zlého
Ako to bolo vlastne myslené a utrpenie je na ceste
Prinajlepšom naivne hlúpa radosť
Slobodný buď aj keď si v putách
Oči si pretri a odhoď strach, vydaj sa to preskúmať.
/
Cudzí jazyk sa ťažko učí, pokiaľ ho málo používajú
navštíviť krajinu pochmúrnu, vysokú a bohatú
je snom mnohých, treba tak učiniť
čakáš, že jedného dňa sa šťastena usmeje
a je tomu tak, hľa len v inej podobe
potom zbadáš – nové prostredie
kultúra podobná no iná trochu
iné sú veci, iný je vzduch
samo to ide keď bok po boku
si pomáhajú tí, čo chcú vedieť
Studené more a vysmiati ľudia
ťažkostí kopec tak ako všade, no kultúra ťa pozdvihne
medzinárodný svet sa zmenšil a rozdiely sa zväčšili
Napätie panuje nad krajinami, medzi chvíľkami šťastia
vždy to tak bolo, no veľké vojny a veľké egá
zmanipulovali a donútili davy prijať bremeno
ako by však svet fungoval keby sa nikto nepohol
a preto stále budú konflikty a bude ťažké sa pozdvihnúť
no je to nutnosť pre prácu, čo čaká ľudstvo ak nechce zahynúť
Skúmal som Herma, Crowleyho, Bardona aj mnohých iných
hľadal som poznanie tak ako oni, no vo svete bez prístupu
výnimoční prví prekonali cestu, kam sa však dostali
Ty si bol jeden z nich a dnes sme sa ani nespoznali
Len prchavý pocit spolunáležitosti
No keď príde na to využiť príležitosť…
Každý vie aká nepekná môže byť, a ak si ešte nevidel túto jej stránku
Gratulujem a chráň sa ďalej, nepoľavuj v spánku.
Školy všelijaké, múdrych aj nemúdrych ľudí je kopec
Niektorí nestihnú nastúpiť na vlak
Nechutný dym spaľujúci pľúca a kožu
Za priznanie slabosti vo vieru mystéria
Neúprosnosť dejín si vyberá svoju daň
Nemá zľutovanie s nikým koho chytí do pazúra
Môžeš sa však čudovať keď vidíš to bojisko
Prázdnota vesmíru vyplňuje hranice
Noví bohovia sa rodia a šíky padlých anjelov sa rozrastajú
Média často a radi o tom rozprávajú
čo ľudí nadchne, strhne, vyvolá emócie
Etika potom ide stranou – nudná dystopia
každý sa snaží prežiť v umelom svete
nikdy už nebude Raj ako predtým
však utiecť by si chcel tak či tak
a nepáčila by sa ti bolesť reality ostrej
neúprosne surového bytia, nie že teraz by to bolo inak
len sa presúva zámer, myšlienka, chyť ju
treba sa pozrieť na tú správnu stranu inak zhynieš
čo sa aj tak stane, ty úbožiak, lež sme rozdielny?
Čo nás čaká to neuvidíme, a čo sejeme to nezožneme
preto plnými priehrštiami naberaj z paláca kultúry
z výnimočnosti pokroku a prorokov
pretože každý posun je dôležitý a odmenený
Stojíš na pleciach gigantov – pros a dostaneš.
/
Let duše, ktorý ťažko niečo zastaví
v modernej digitálnej dobe
prečo spievajú piesne nebeské chorály
keď ja sám som v bahne
múdrosť je ťažké dneska nájsť
no kto hľadá ten nájde
nie vždy však múdrosť
ale aj smrad – hnijúci vred spoločenstva
ktorý ťa chce nakaziť svojou aroganciou
pýchou ktorá otriasa nebesá, kultúrou zrušenia
Ti chce vziať život, nádej a smeje sa
nad svojou úbohosťou a hlúposťou smiechom zlých
Nikdy nemôže byť zapísaný v knihe spravodlivých.