Asteres Planetai – 2 – Proroctvo

Proroctvo nového sveta, nového života
Múdrosť a jasnosť stratená vo víchrici bytia
Odhodlanie dokonalosť dosiahnuť, odmietnutie profánnosti
Od mladosti až do staroby hľadá pravdu a múdrosť
Vo svete múdrosti niet, pochovali sme Boha
zakalené zmysly, v tichosti viet zhora dozerá
Cesta sa rozprestiera pred mladým človekom široká, dlhá
kto mu posvieti, pútnik dávny, prastarý
skúmal dej, následky, videnia pretavil do knihy
Systematické vzdelávanie neponúka ucelený obraz
Rozdelené na náuky fraktálová štruktúra sa stráca
Z dohľadu uteká umelecký dojem sveta
Ostáva len pustina, neprebádané elyzejské polia
Mýtus hrdinu je jedného dňa oslobodený
no ešte nie, pretože zlá veštba neúrodného pýru
obsadila Záhradu, mysle aj videnie všetkých
Proroctvo o skaze, ktorá vykonať sa má cez neho
Pomstu kliatby mečom na ohavnostiach doby
Morálny kódex pošliapaný hnije na zemi
rozkladá sa tak ako sa rozkladá morálka človeka
Hrdina musí prejsť ťažkosťami, inak by sa nič nerátalo
tým čo sa ľahko ide sa prihovoriť nedá
kráčajú v kruhu navždy odsúdení bádať
umelý úsmev a pocit dosiahnutia duchovnej méty
nahradí strach, krik a hrôza vonkajšej tmy
tam kde reflexia odráža iba záblesky svetla
tam kde hviezdy nahradila závisť a zloba
kde stratili sa dávne ideály, nikto nedokáže vidieť toho pred ním
ustúpil úmorný pochod sebachvále a povrchnému klamu
Z jednej ilúzie si sa presunul do druhej
Vznešenejšej možno, no stále je to lož
zdá sa im že hľadanie cesty a pokrok sú za nimi
no nové prekážky hmly ich vedú do bažín
Tak je to i s ľuďmi, stále dokola, ani sa nedivím
Dosiahnuť spirituálnu dokonalosť nie je v ľudských silách
Tam kde sa stratila číra pravda, vo svete pekla
posledných démonov človek vychvaľuje
snáď mu hodia trochu chleba, alebo aspoň slávy
V tomto svete sa stratil syn človeka, tak ako každý
Vedený húfom, davom, no stále na okraji
hľadajúc Pravdu a Cestu, všetkým sa máli
Že chceli by viac, pohodlia a odznakov ľudských
a každý by chcel nebeské tajomstvo rozlúštiť
no v závisti, ohováraní a spútaný mocou peniazov a slávy
zabúda pri manifestácii reality na svoj pôvod
každý sa opustí a prosí Bohov, chce do neba
Bojuje a zápasí s ilúziou bytia, s matrixom
vedomie sa stráca bez opory, no opory už niet
Všetky tie opustené katedrály poznania, čo sa chceli zachrániť
Ak sú zachránené sú len čiastočné
No to nevadí ja radšej smietka prachu a piesku budem prezerať
Omieľať staré otrepané frázy, o tom že,
ako je hore tak aj dole
a konaj len tak ako chceš aby iní konali Tebe
že Zákon je láska, zákon pod vôľou
a podobná teória, čo leskne sa svetlom Pravdy
Hľadač už našiel cieľ, no veľa mu stále chýba
Napriek tomu môže byť rád, že ešte žije
Postupne sa množí rakovina nerestí, zlo sa tu usadilo natrvalo
kto hovorí, že je spravodlivý, toho činy prezradia
myšlienok málo, no aj tak sú pochmúrne
/
Čo vznáša sa, to musí padnúť dole,
čo letí rýchlo možno raz pristane,
tá ktorá drží ťa spolu sa môže rozštiepiť
a ktorá odpadne ešte dlho žije
aj ďalšie sú, takisto krásne, no ja som obmedzený na ich hľadanie
z miesta a času na to určeného pozorujem toto veľkolepé zdanie
Vznáša sa v priestore a ja chradnem, umieram potupne
ako naši predkovia a predkovia ich predkov
v tomto kolobehu utrpenia a márnych sľubov
O tomto všetkom ešte neviem, pretože milostivá
dovolila si označiť ma za nehodného, odpadlíka
Zlotvorcu, prinášača skazy, nástroj rezu, očisty a bôľu
pre tých, ktorí odklonili sa od jej vôle
no o tomto všetkom ešte neviem
pretože proroctvo vyslovené v nevedomí, bolesti
zasiahlo zem a prešlo cezo mňa ako blesk
tak musí trpieť každý po svojom, kto odhodlá sa vedieť
a priniesť svetlo do hlbokej jaskyni v skale
kde mihajú sa na stenách odrazy obrazov ktoré nakreslil náš tieň
keď spútaní sme sedeli, nanovo stvorení v novom svete
kde každý má len jednu šancu a toto vy neviete
že tanec na žiletkách ti nohy rozreže, nedôjdeš nikam
Tak bolo povedané proroctvo, ktoré zmeniť sa dá iba vzpomienkou
Na seba a na opravdivý chod vecí, kto zariadi
aby prežili všetci, ten klame a bojí sa
pretože ho vysmejú všetci svätci sveta
/
Ten, čo proroctvo povedal jej, ten zabudol sa spýtať
či nad ním neletí ešte niekto koho nevidel
pretože iba tak sa vysvetľuje chaos motýlích krídel
Pradávny chaos krutého prežitia
úniku z osídel ducha
Duchovné cvičenia a primordiálny vývin
zapríčinil prvotný konflikt vedomia a ilúzie
teraz už vieme, teraz už vidíme, kričia budúce generácie
no v technologickom stredoveku, temnote pokroku
zisk je hnacou silou drvivej väčšiny
tak zmenil sa svet z rozprávkovej krajiny
na démonmi prehnitý kvet
Rozpadáva sa ilúzia slobody, radosti z žitia
keď cítiš tú pravdu, nikto si ju nechce priznať
pretože komplexnosť matérie a prostý hlad
a sprostosť a hlúposť musí byť
aby ten čo je na púšti nemohol uhasiť svoj smäd
aby kvet človečenstva znovu vstúpil do zeme a rozložil sa
tak upadá človek v chradnúcom svete nenávisti každým dňom
a tým pádom neunikne z kolobehu reinkarnácie prežitia
pomsta osvieteného Buddhu je že sa znovu narodíš
do nekonečna opakujúci sa ston
bolesťou posúvaní a vychovávaní zlým Bohom
aby si neustúpil keď príde chvíľa sa rozhodnúť
aby si nedal bokom svoje poznanie a ideály
no kto to dokáže ten skutočne bude mocný
kto zabudne a káže zmar a smrť a vyhostenie
veľmi ťažko sa dostane zo spárov pekelných poskokov
To uvedomili si mnohí stačí si prečítať v starých knihách
No nikto nedokáže toto poznanie posunúť a predať
musí byť odskúšané a trpkými udalosťami ukované
pretože inak si len bábkou na hranie, nevieš
Tak je písané v knihách, ktoré proroctvo vysvetľujú
že nikto neujde zmene, ani králi, mocní,
ani celé kmene a malomocní, pretože pochopiť podstatu
je pre mnohých nemožné
a kto dokáže uvidieť Pravdu, nič ti o nej nepovie
lebo sám nevie.
Preto človek musí študovať živly
rusalky, trpaslíkov, elfov a djinnov
a dýchať a cvičiť a vizualizovať
evokovať anjelov a démonov, tadiaľ cesta išla
a ak do koryta si hádzal vlastnú dušu
aby sa nažrala z kultúry zisku
tak naučiť sa musíš rozlišovať medzi tými
ktorí sa nehanbia povedať hocičo
len aby mali na súkromné lietadlo
a ostatný luxus a démon im stojí za chrbtom
a smeje sa nad omámeným ľudstvom
čo rúti sa do priepasti za vidinou reality
pevnej ako skala, no zradnej ako piesok
tak odpadli postupne prví aj ďalší
kto ostal do konca, uzrel nakoniec márnosť
sveta a seba a posúvania hraníc poznania
tí uvideli bolesť, ktorá prichádza s posledným výdychom
a nevrátil sa nik a ak niekto tvrdí opak
tak vedomie sa rozplynulo ako prach a oblak
Tak skončí každý a nie je tomu inak
mäso sa spáli alebo zhnije, oslavy a elégie
boli zbytočné
ak dúfaš v spásu a zdá sa ti toto nemiestne
a vzývaš pána smrti a dákini dávne a múdre
potom vedz, že ťažko nájdeš cestu na druhú stranu
pretože aj toto všetko je mylné
pôvodné opravdivé raje sú zničené
ostalo po nich iba veľké nič
tak sa točí koleso šťasteny
práska na chrbty okovaný bič
neúrodná pôda nedáva dobrú úrodu
Zasaď si semienko nádeje a vytrhne ti ho príživník
hnusná zmija, anjelik čo ovráva a žerie hnilobu
odporný hnis človečenstva ťa odpraví hneď ako môže
tak skončili opatrní, čo nevzali si nože.
/
Bola tam nejaká konkrétna udalosť? Nebola
bola to lavína malých vecí, vírus ebola
bola to rakovina klamstva, ten výsmech na očiach matky
bola to pochabosť hľadať niečo a nehľadieť spiatky
mučiť sa trýznivou otázkou bytia
čo iné však môže robiť malý dych žitia
Bolo to proroctvo zrodené z pekla
plamene zla zasiatej nenávisti
boli to slová, ktoré povedal démon smrtiaci
že nesmieš sa dožiť, musíš byť utratený
inak zabiješ nebo a zahasíš peklo
otočia sa zemske póly a neostane nikto
svieca obkolesená hadmi takto to bolo
Kráľovná sa ponáhľala zahubiť syna
pretože prišla jej krutá zima
mráz mysle a chlad duše, ktorý zahatal zmysly
nikto už nevie prečo ľudia konajú takto
no kto tomu zabráni, kto pomôže
Komu by to stálo za to
nikomu a preto sa stalo to čo sa stalo
Začal si rozmýšľať nad tým, čo sa nepovedalo
Ukrytý v levom dúpäti, si si dovolil vidieť
Každý sa toho bojí
spadnúť do priepasti, a tak ťa tam radšej sám zhodí
Zhorí v pekle nevedomosti
ty ostaneš celý a skorý odchod
sa nekoná dnes, no zajtra možno – to už nevie nikto.

Leave a Reply