Asteres Planetai – 3 – Vyslobodenie

Oslavujem seba a spievam seba
Hľadám sa a nenachádzam sa
v popredí jástva sa nachádza multitúda
spletitosti osudov, ciest a názorov
komunita nestojí za nič, hladné krky zabudnutých autorov
v tejto bažine sucha, vymretej krajine ducha
opitý to zabudnutia, pre zabudnutie konfrontácií
s brutalizmom každodennej úbohosti práce
na prospech bohatým a na úkor nešťastným
tu, kde extrémy sú zmenšené a subtílne
ryba na suchu sa zadrhne kyslíkom
vážnosť starých hôr a cnosti starých mníchov
pochované pod nánosmi národného boja
tu hľadím do prázdna vekmi odtečeného Dunaja
vínom omámený architekt zrúcaniny Devína
zabudnuté orgie pánov a hlúposť nevzdelaných poddaných
sa miesi s novou eufóriou otvorenej Európy
nepreskúmanej studnice kultúry
dobyvatelia a zotročovatelia nám podávajú svedectvo
o ukrytých pokladniciach foriem umenia
vykryštalizovaného z kresťanskej viery
ktorá padla na hubu a potom na kolená
a sama sa doprosuje odpustenia
za tisíce zločinov ktoré spáchala na naivných veriacich
a tisíce zlatých mincí vydrankaných pod zámienkou vznešenosti
v kontraste s krvou, bigotnosťou a úzkoprsosťou zisku
na úkor všetkých jej pôvodných ideálov a cností
Tu odohrávajú sa mikrokozmy jednoduchých príbehov
V tomto zatuchnutom zabrzdenom meste úbohosti
Ktorému preťali žily monarchia, fašisti a komunisti
Hnusná páchnuca diera, mínové pole vzťahov – Bratislava
vsadená do štátu veľkosti veľkomesta
strhnuté sú ostnaté dráty na hraniciach Moravy
prázdne strieľne, prázdne posedy hraničnej polície
tak blízko do Viedne no nikto tam nechodí a nebol
nádych slobody zahatilo bohatstvo národov
a chudoba vnútrozemskej veľmoci vody
naplno ukázala svoju oportunistickú tvár.
Orlím pohľadom popísané pláne a vinice
prežitok doby národného obrodenia a národného ničenia
tam zapadla sláva nejedného junáka čo zabudol na seba
a veril v posmrtný život a nie v ten čo prežíva
stratil sa v alkohole, ženách a duševných bojoch, pochovaný za živa
kde odohráva sa kopec malých príbehov a každý sníva
o niečom veľkom a zásadnom čo by ho vytrhlo
z múrov a okien kancelárií historických budov.
Tu veštba sa odohráva hmlivá zlá
zlé, hladné bratstvo ho do náruče prijíma
v raji gangsterov a potetovaných svalov mladej mafie
po rozpadnutí veľmoci sa vyrojili netopiere z jaskýň
starí medvedi priúčajú remeslu svojich mladých
Kde kreslia sa dávne sigílie s pentagramom
po nociach na asfaltový chodníkoch bielym sprejom
nech dajú moc a poznanie, nám zabudnutým svetom.
Zaklínač bojuje proti netvorom, démonom mečom
Hobbit sa skrýva svojim prsteňom pred osudom
V zlom preklade knihy ruských autorov.
Začína sa nová etapa, čas inklúzie
slobody vykúpenej sídliskami ozrutnosti
tu hľadaj v tomto bordeli cestu von, k múdrosti
snaž sa blokovať veštbu osudu, napísanú slepou nádejou v zmenu
zmena príde, no nie taká, akú ste chceli.
Ako chceš zmeniť srdce, hlúpe
keď už nebije, krv ním netečie
prebodnuté nožom, prestrelené nábojom
sladká pomsta za najhorší hriech
opustiť svojich na úkor vlastného zisku
nepodarilo sa ti preliezť na ihrisku
detská šmýkačka ti odrela riť
Zabudni na slávu, moc a luxus
nikdy si k tomu neinklinoval
rozvášnený každodenným vírom udalostí
nevšímaš si veľké zmeny a vyššie veci
to je tvojou záchranou, spásou a prekliatím
tam udrú bubny, roztrhnú starú ranu
skončíš ako úbožiak prekliaty, svetom podupaný
smola sa ti lepí na päty, ešte stále si myslíš že si krásny
stredobod pozornosti celého vesmíru, smejú sa všetci
tak skončil pokrytec plný strachu, teraz plný hanby.
Hľadáš a odpovede, stále ti unikajú
túžba je silná no cesta ťažká, strmá, neznáma
Odmietaš všeobecné poučovanie davu
a príkre slová, obraňujúc svoje prachy
hádžeš za hlavu, je to len des
únik z reality nenájdeš, je tebou pretkaná
prešpikovaný bahnom opravdivosti
každý deň zrána ti láme kosti
zuby ťa bolia, dostal si do držky
stále sa držíš prastarých pravidiel
hry, v ktorej sú len porazení a ukrižovaní
ktorá nemá konca, ak tak len osobného
vnímanie jednotlivca a polievka vnímania davu
veľký omyl dospelosti, plného leta rozpuku
tu stratili sa mnohí a prešlo ich len málo
málo je tých, čo by suchou nohou na breh vystúpili
topia sa mocní, bohatí aj hlúpi
vlny ho prudko zmietajú, ostáva len tupý pocit
že niekde spravil chybu, tých chýb je veľa
no na to aby si mohol ďalej ísť, stále viac hromadiť
zatváraš oči nad lekciami a poučením osudu.
Kto môže také proroctvo vysloviť, môže vládnuť ľudu
no nad ním iné moci, pozerajú a vidia
utrpenie ktoré rozosievaš je len tvoja vina
tí, ktorí sú vyššie sa s opovrhnutím odvrátia
pretože zasiahnuť by znamenalo zašpiniť sa od blata.
Ty chceš to, čo má on
a on chce to, čo máš ty
obidvaja milosrdným slnkom zaliati
nevidia, že sú svojimi túžbami prekliati.
/
Vnútorný boj sa začína, steny reality prvýkrát padajú
zatiaľ prirodzená zvedavosť stína faloš
do boja bez zbraní, bez svetla poznania
vydávaš sa zas a znova, vražedné poslanie
preklenúť mosty nedôvery a primitívnosti
v duchu pravého dementa, nádejaš sa
no sily staršie a neohybné ničia ťa
zraňujú postup zahataný, nemožný
naspäť sa nemôžeš obrátiť, nedá sa
ženie ťa smäd a hlad po Pravde
roztrieskaš sa na pobreží olejovitého mora
špina všade, odporné stvorenia s lesklými očami
zahalil sa obzor do toxického smogu
padajú bomby na prastaré svety
civilizácie sú ideologicky vyhladené
kultúra zapadla prachom folklóru.
Prezentujúc kmene, prezentujúc seba
bez šance v tomto prehnitom svete
brodíš sa v bažinách pokrytectva
nafúknutí nadradenosťou, pripravení ťa sťať
omieľajúc veľké myšlienky a veľké slová
pokrytci ti vrážajú nôž do chrbta
zas a znova, navždy v prekliatom cykle
neschopní vymaniť sa ani zo základného zla
z prvej brány pekla, odsúdení hniť
v tomto dlhom svete krátkych dní človeka
bojuješ o prežitie vedomia a kus žvanca
nové technológie by ťa mali zachrániť
no len oddaľujú nevyhnutný koniec
po ostrove labutí sa presúvaš k rieke
zabúdaš na zlo a zabúdaš na úľavu
každý deň nový boj, v ruke zvieraš kaser
čo keby náhodou, ulice plné tieňov
pred východom slnka musíš do autobusu
prechádzaš cez opustené parky plné špakov
takto doputuješ do toho hnusu
čo nazýva sa základňou ideálov
do systematického vzdelávania klaunov
vymieľania mozgov rigídnymi formami
kde všetci zaspali a noví strácajú ohybnosť
v tomto strachu z vylúčenia hľadáš súdržnosť
radšej odpraviť sa do vysokých hôr zaviatych snehom
každé ráno poklusom tréning, potom celý deň
na zime, ľadovci v snehu jazdíš rýchlosťou svetla
nevieš sa vymaniť zo zla, potupy
jednoduché jedlá, nabalení po zuby
zlomené kĺby a zničené šľachy
tak ako voľajaký blázon
len ideš dopredu v prúd spoločnosti
a zozadu ťa ťahá za chvostík
realita hlbšia než to čo sa môže zdať
že musíš zabíjať, učiť a milovať
no nemôžeš lebo to všetko je klam
oči dokorán a svet plný farieb
nestrasie predtuchu zármutku smrti
odpadneš, dopadneš, brodíš sa technikou
jedinú úľavu poskytne vedenie, múdrosti niet
každý jediný zabudol na svoj vnútorný svet
a nahradil ho zlepenec, kulisy miest
dedín a tranzitných obcí, konečná zastávka
nech nikto sa neľaká tomu čo sa deje
osudu svojmu neutečieš tak či tak
a či postavíš sa na stranu dobra
alebo zlo vzývaš a miluješ, nový svet
neokúsiš, nový vesmír neuzrieš
priepasť sa zväčšuje, skáču z mosta padlí
čo nenašli miesto v chaose túžob, bolesti a strasti.
Vyberáš z hrude krvavý sonet,
červený, jasný kvet kultúry
dávaš ho na oltár, zažatý plameňom ducha
dávam ti veci ktorých vo svete niet
tisíce miliónov atómov viet
drahých kameňov a systémov abstrakcie
simulácií reality, skutočnosti zbrane, jazykom mystickým
dívaš sa na ne, každý má svoj účel, nestrať z toho nič
inak musel by si znova a znova hľadať sa v tieňoch
tak ako posledný vojak čo za žold
musel ísť vraždiť ľudí v cudzej krajine.
Tak vzchop sa a leť
Smrť sa pominie.

Leave a Reply