Asteres Planetai – 13 – Grand Magus

Na prežitie v tomto drsnom svete
musí človek vyvinúť určité úsilie
čím viac práce, tým viac zisku je pravidlom
nie vždy platným v kontexte zložitosti
práca na sebe je základom
Mág musí pozorovať nebeskú klímu
roztrhnutie základných atomických štruktúr
vyvolalo radosť, strach a zdesenie
štúdium a potom sklopiť uši a dúfať
v rýchly prielom alebo poctivý postup
v chaotickom svete bojovníkov a kus žvanca
pastieri a roľníci si nakúpili mobily a kombajny
elektrická sieť vysiela signály do vesmíru
nejakých sto rokov rýchlosti svetla
od nášho stredového bodu v priestore kozmu
po ktorom kráčame ty i ja, zadržovaní gravitáciou
aby sme nepadli do nekonečnej čiernej tlamy kozmu.
Tajomstvo mystéria naveky odhalené
pravdy sú elementárne znaky jazyka
lingvistika prestala dávať odpovede
na zložitosti myslenia
univerzálna teória všetkého je odsúdená na zlyhanie
jednotlivosti celku popisujú rôzne disciplíny
vyber si jednu a tá ťa bude utvárať
na ceste pracovných návykov a kancelárskych intríg
mikro udalostí a plnenia todo listov, plánov
na pondelňajších mítingoch zaspávaš od vyčerpania
dva dni nestačia na oddych, keď v noci pri svetle lampy
snažíš sa naučiť ako sa vymaniť z okultnej moci
ilúzie, ktorá zaťala drápy do tvojich úst
navijakom ťa priťahuje stále bližšie ku koncu
nezastaviteľný pochod času mieriaci k nevyhnutnej udalosti
keď ústa opité vínom čo ochutnali všetky pokrmy sveta
vydýchnu smradľavý toxický posledný výdych
starca ktorý mal rád život a mal rád spoločnosť ľudí
v kruhu rodiny za pískania sterilizovaných nástrojov
v nemocnici odíde za bieleho svetla
do diaľav netušených alebo vo večné zabudnutie
podľa toho či snažil sa preklenúť Máru
vymaniť sa z kostí zdrvujúceho kolesa.
Víťazný oblúk naložíš na zoslabnuté ramená
napínaš svaly a šľachy sa ti pnú pod záťažou
vnútornosti sa prekrúcajú, chce sa ti zvracať
nesieš tento svoj kríž hore dolu dedinou
aby každý z domu mohol vidieť tú úbohosť
ktorou je život zatvorený v sebe navždy nevyužitý
opilci spievajú hlúpe piesne pred krčmou
tí ktorí musia drú každodenne na majeri
od rána do večera sa preberajú kódom
abstrakcie a štruktúry tu idú bokom
len naplniť prvotný záujem dostať cash
za povrchnú prácu, ktorá nech pekne vyzerá
nikto si svoj vlastný údel nevyberá
len neviditeľná ruka trhu usmerňuje prúdenie
v bermudskom trojuholníku miznú peniaze.
Tu v pracovnom nasadení prichádzajú
mramorovo biele telá, oči lesklé vražedné
žltí ako zlato jagavé s modrými vlasmi
niektorí odetí do vyberaných kráľovských šiat
niektorí len v bielej tunike
pozerajú sa na túto pustatinu zamotaného myslenia
neistých vzťahov a neistých zajtrajškov
mohutné zástupy, davy z neba
prizerajú sa a zostupujú do ľudského sveta
po jednej ruke tisíc démonov a po druhej desaťtisíc
zaujímajú svoje pozície na nebeskej ceste
prehovoria k zmorenému, ľudia budú vidieť
najmenší začnú prorokovať
odhalia nebeskú pravdu?
Nepretržite zostupujú deň za dňom
plná je záhrada, ovocie zanechali doma
plné sú námestia, plné zbraní
dupotu nebeských jazdcov
slabší jedinci si myslia že prišla apokalypsa
pre teba je to vykúpenie zo strastí
na chvíľu zabudneš na bolesti vlasti
na bezbrehé nekonečno prázdnoty stále postupujúcej
tu kde zjavili sa zástupy nebeské, druhovia a družky
po rovnej ceste z čistého kameňa kráčajú dole
na príkazy z výšky prišli aby zachránili svet
život ďalej plynie ale zmena je od jadra
nasýtia sa potupou, tí čo po nej bažia.
/
Neoslavuj však nebeské zástupy
ani neuctievaj dávnych bohov a majstrov
lebo všetci sú poddaní služobníčke zániku
každý z nich sa nakoniec rozhodol umrieť
aby nám pripomenul nevyhnutnosť smrti
poddal sa ruke osudu ktorá každého rozdrví
ostali nám po nich príbehy ich života.
Vo víre udalostí bežného fungovania
víchrici momentov každodenného zhonu
nachádzaš čas na štúdium dávnych spisov
zvitkov ciest zachytených v čase tými
ktorí smelo vydali sa odporovať konečnému zničeniu
pomerne ďaleko je ešte úplný koniec kalpy
no súriť treba každého, kto by chcel zaháľať
oddávať sa apatii pri pohľade do oka márnosti
život premrhať na svetské záležitosti každodenné
namiesto toho aby pozdvihli svoj zrak do neba
vydali sa na ohromnú púť za tento solárny systém
ohovárajú pri káve svojich známych a klebetia
ich ústa sa poddávajú planým hriechom
práca stojí a ďalej do vesmíru čaká tá méta
dosiahnuť iné hviezdy vzdialené štyri svetelné roky
kto hovorí ti že najprv treba vyriešiť problémy zeme
na úkor objavovania a posúvania hraníc poznania
nemá pravdu a v malomyseľnosti žije
závidí svojím spolupútnikom ich vznešené ciele.
Zatiaľ však zmätený hrdina nášho eposu
blúdi a stráca sa v povrchnej zložitosti vzťahov
odvrhnutí spoločnosťou na samotný okraj
na predmestiach bývajú tí, ktorých odvrhli
vysoké ceny z centra ako ozvena chudoby
nepomeru bohatstva a prežitia
bohatší sú bohatšími a chudobní majú menej
prišiel som roztrhať závoj honosiaci sa spravodlivosťou
pozemská príťažlivosť je mi svedkom
že prevrátený systém ovládajú svine
bezcharakterné opice brániace vraždiace nevinných
urobia všetko aby obránili svoje prachy.
Nevyužívajú svoje príležitosti na kultiváciu
lež na to aby hlbšie zahrabali iných do zeme
hádžu mŕtvoly na cestu, po nich len puch a hniloba
toxické posvätne rieky pošpinené ziskom
peniaze točia svetom, kozmické zdroje
na prežitie človečenstva vyhradené padajú
na márnotratnosť a hamižnosť svojich majiteľov
medzi sebou si ich vymieňajú
moderné otroctvo prekvitá všade
udržať ľudí v hlúposti, čo najviac využiť
ich jemné a naivné srdce pre vlastnú slávu
dobehne ťa raz tvoj tieň a stratíš hlavu
pre to že pokazil si chod dejín, márnosť
ego nafúknuté ako balón praskne
keď do neho hodíš ihlu nájdenú v kope.
Autom sa vozíš do práce a späť každý deň
v rannej zápche počúvaš popík z rádia
kam podeli sa tradície a zaživa
pochovaných ľudí v mhd prejdeš kolesom
kováč sa chopil ohromného kladiva
roztrieska na prach zhrdzavenú česť
kuje železo hrdej povesti a vzpriameného kroku
vyrovnaní kráčajú ti po boku
aj keď satan vo svojom brlohu zúri a plánuje
ako zasiahnuť do všetkého tak ako mu vyhovuje
využiť na chaos prevrátiť všetko dobré a čisté
aby sám mal pre seba moc a slávu nad svetom
opáš sa širokým opaskom, zahaľ si ľadviny
posledný boj každý deň bojuj s démonmi
svoju bolesť obetuj Bohu, keď nič iné nemáš
zapri sa vstaň a nepozeraj na tých, ktorí
hádžu zlým okom ani na nepríjemnosti
ktoré vytvárajú z čistej vody
keď kujú pikle a rozdúchavajú nezhody
vymýšľajú ako ešte kohokoľvek pokoriť
aby vo svojich očiach vyšli ako víťazi
nad druhými a nie nad sebou alebo smrťou
na vnútorné veci zabúdajú a morálka je na smiech
hladkajú si brucho ako sú svätí a veľkí Bohovia
pritom ničomné srdcia plné zášti a závisti
tešia sa že dokážu oklamať svojím zjavom mnohých
ešte aj sami tomu uveria že sú dobrí
pritom démon sa smeje za jeho chrbtom
riadi jeho činy a myšlienky a darí sa mu
pretože démona si pestuje vo svojom srdci.
Podľahol tomuto elementárnemu klamu
nikdy nebude dňa aby odtiaľto unikol.

Leave a Reply