Asteres Planetai – 15 – Špirála

Zradca sa nezbaví svojho tieňa
nikdy nebude očistený od svojej škvrny
zo stredu Cesty ovláda ľudí
mení dobro na zlo, pretvára mysle
Odmietnutí raz a potom už navždy
nikdy nemôžeš znovu vstúpiť do otrávenej rieky
Každý človek a každý čin
každé gesto sa mení na niečo iné
vznešenosť je oblečením démona
Bojisko je práve tu a práve teraz
neustále sa rozťahuje a zväčšuje
čistá vlajka na čistom štíte
iba pre vyvolených sú niektoré miesta
ani keby si chcel nedostaneš sa tam
zo zla a kláštora úpadku Ťa vyvedie
neviditeľná ruka, je schovaný pre tých
ktorí sa radi váľajú v bahne
namiesto Boha velebia seba
ich zrak je poškvrnený utrpením
vidia len neprávosť a svoju odraz
ich nabáda k tomu aby sa povýšili
nad všetko tvorstvo a zmäť tiel
prepletených v smrteľnom kŕči
horor existencie je im výstrahou
nedbajú však na Pravdu
neustále zas a znova
dopúšťajú sa hriechov a ohavností
ich mŕtvola mysle hnije
stále menšími a menšími sa stávajú
nemyslia už na nič iné ako na peniaze
slávu a moc, chcú aby ich každý chválil
niesol a ospevoval
ich ťažká práca vyjde všetka navnivoč
skazené sú ich myšlienky a pohľady
zakázané majú pochopiť čo i len trochu
z vyššieho Zákona a vyšších princípov
hudba prestala hrať a srdce sa pokrivilo
pochovaní v dedičnom hriechu
stále sa nazdáva že je vysoký pán
svojej úrovne – je to len klam
keď sa raz prebudí pochopí že sa hnal
za vidinou šťastia a bohatstva
ktoré nikdy nezakúsil, nemal
v tom tkvie tá predstava túžby
aby každý zakúsil utrpenie ktoré je jeho
v tomto prostredí sebastredného zločinu
sa máš obrátiť nedbať na reči
na zástupy, hordy démonov so zbraňami
ukovanými z ich falošných predstáv a zloby
tu bojuješ o svoj každodenný pokoj
o to aby jedného dňa táto zem uzrela svetlo
chodník sa narovnal a človek
sa obrátil znovu na správnu cestu.
Dovtedy budú trpieť zmätení
kým nepochopia základnú pravdu
v čase sa postupne všetko mení
no ostáva prvotná idea nemenná.
Pomalými kalpami sa vesmír mení
v ňom človek s životom vdýchnutým do pľúc
zabudol na toho kto kolesom točí
zmyslel si že točiť bude sám smerom k sebe
svojim sto otočeniam na planéte Zemi
ktorá sa točí okolo jednej malej hviezdy
v presnej polovici svojho života
nachádzaš sa stále nevedomý, zmätený
kde sú tí poslovia a kde je tá Pravda
navždy zakrytá v starých knihách
to čo tam nie je ti povie On osobne
keď zatvoríš oči a zakryješ si uši
nebudeš počúvať plané a pochabé reči
nadúvanie smoliakov ktorí prepadli klamu
teraz zatrpknutí s priblblým úsmevom na tvári
neskryte konajú každé pomyselné zlo
to čo ho napadne je pre neho zákonom
nedokáže sa povzniesť ani trochu vyššie
je mu to zakázané – použil by to na boj
neustále tlačiť proti tradícii prorokov
snažiť sa presadiť svoje nápady a výmysly
to čo mu prvé napadne je jeho spásou
utieka sa k vlastnej dôležitosti z pozície
ktorá mu bola daná na to aby sa pokoril
nedokázal sklopiť tvár a zabojovať
na inom poli oráč zbiera úrodu
elyzejské polia ostávajú opustené je nás len pár
ktorí dokázali preniknúť cez klam stáda.
Pridaj sa k tým ku ktorým je svet zlý
no šťastena ich bohato odmení
pretože majú lásku obrovskú v srdci
aj keď tam nemôžu byť pocítiš ich súcit
to sú tí opravdiví, skrytí, nespoznáš ich
nevystatujú sa svojimi titulmi a hodnosťami
netrieskajú Ti o hlavu svoje pochopenia a názory
nechcú Ťa, napriek všetkému zničiť a odstaviť
ako tí skazení, ktorí údel si vybrali sami
vyžrali špajzu a keď už tam nebolo viac čo
začali sa ešte obzerať kde by čo ukradli
plnými priehrštiami darov si ich zahrnul
stále málo, stále málo
niekomu by nestačilo ani niesť nebeské koleso
ani ovládať celé kráľovstvo
pretože nevie spievať a nevie tancovať
čo musí aby sa neznepáčil Bohu.
Prichádza obrat, zmena klímy
tí čo sú prví budú poslednými
tí čo zaostali naberú nové sily
a tí čo viedli cestu si oddýchnu
v tomto zmätenom svete ľudských túžob
vniknutí, inšpirácií a hlbokej depresie
kde každý je pochovaný, mŕtvy v hriechu
striedajú sa ročné obdobia s kalpami
v tomto kolose šťasteny a smoly
snažíš sa preniknúť za tento svet
aby bytosti mohli vystúpiť z bolesti
nemuseli už viac zbytočne trpieť
každá duchovná pravda je vykúpená bolesťou
uvedomením si toho čo je zlé
všade naokolo hordy démonov
snažia sa napadnúť, zabiť zničiť
tu zlo potláča sa zlom
a dobro plodí dobro
ale bohužiaľ až potom
keď človek uvidí skazené srdce
každého jedného, kto tvrdí že je svätý
rútia sa ako stádo dolu z priepasti
nezachránil sa ani jediný
z tých ktorí bojovali s tvárou zeme
pretože na tejto hrude panujú iné zákony
dobrotivý Boh je aj spravodlivý
odpúšťa zlo ktoré si napáchal
no nezabúda na trest a pokánie
tak ako všetci pred nami nasledovali
správnu a spravodlivú cestu hviezd
tak my nezaostaňme v údolí plaču
nárek za nárekom sa ozýva
starobylými múrmi chrámu
odpoveď – ozvena tak ako vždy
ukazuje k jedinému
on v tichosti ovláda každý krok
každý chlp a vlas spočítaný
tu buduje sa božský altánok
sny a videnia na svitaní
ukážu cestu von z kolobehu
kto miluje tak veľmi aj keď tu nie je
skutočne otáča kolesom šťasteny.
Prišiel si rozdeliť rodinu od seba
svet pokoja a svetský radostí premeniť
na vojnovú líniu, prvotný front
obrátiť dejiny a ľudí naruby
naštrbiť mysle ľudstva tak
aby mohli prijať jednoduchú Pravdu
že nie je lejak ako lejak
že nie každý kto vyhral má šancu
pochopiť hlboké stvorenie Tvoriteľa
nasledovať Zákon akého niet
budúcnosť sa chytí tvojich viet
uzrie svetlo mieru a pochopenia
zatiaľ však bolestný je orlov let
keď padá do pascí a nástrah
hana z každej strany
výsmech lenivého mozgu
ktorý nemal kapacitu nikdy pochopiť
tak ostane mu skryté ešte mnoho
bude sa leňošiť a radovať v rozkoši
z nebeského boja, výplodu svojho nepochopenia
zo svetských radostí na ktorých ulpieva myseľ
malý trúdik z osieho hniezda
pozdvihol oponu no nezvládla to jeho myseľ
uvidel krásu stvoriteľa
zahanbil sa za seba, prečo sem prišiel
toto je stanica jeho myslenia
tu ostal stáť a čaká na odvoz
vlak, ktorý nepríde až do zotmenia
neskoro potom plakať a hľadať
slová svojich činov ospravedlnenia
neskoro pozrieť sa na seba
vidieť sa tápať
v tmách, strachu, bolesti bytia
tvrdé sú pravidlá vyšších ríš
tvrdá je realita osvietenia
Buddha sa môže hrať no nemá už prečo
nebaví ho jednoduchosť nezodpovedného.
Chop sa kormidla života svojho
Boh ti položí ruku na ruky
viesť ťa bude chodníkom nemého
nikto z nás nemá záruky
či doplaví sa loď do svojho prístavu
či stroskotá na rozbúrenom mori
ver ty len a opusti domova záruby
to čo si poznal do teraz je len tieň
života veľkého, mnohých farebných ľudí
tam uvidíš že Ti to nemá čo dať
takto sa kuje tá najtvrdšia oceľ
vo výhni tradičného kováča
tí čo ju okúsia už nebudú nikdy
chcieť bojovať v nebi s nepriateľom
pretože rozsekne ilúziu poznania
zasiahne cieľ presne mierená rana
otvorí krvácajúci vred plný hnisu
ostrím čepele zahojí bolesť bytia
generácie po generácie sa len tak hmýria
posúvajú sa dopredu pomalým tempom
kto prekonal priestor i čas len sa pozerá
pozoruje kolobeh udalostí
pomaly plynie čas a pritom rýchlo
nie sme to my, ktorí sme povolaní
v tejto etape niečo dosiahnuť.

Leave a Reply