Asteres Planetai – 4 – Zákruta

Dávno mi vypadli z hlavy mená anjelov
Bohov a démonov všetkých ktorých som stretol
aby som nimi mohol čitateľa ohúriť
vymenovaní v rade za sebou idúce sigílie
mŕtvych zachránených, stratených v kolobehu času
ktorých ešte dnes vzývajú hermetici
prežehnávajúc sa pentagramom, zakrývajúc si ústa.
Pomaly vzniká iskra v duši, nohy sa chcú vydať na cestu
hlava mi búši, telo plné sily si žiada nové vnemy
premeny sveta, najesť sa mŕtvych ľudí poznania
o tom ako žili, na čo prišli a prečo zomreli
a viac o nich v týchto končinách nič nie je známe
lokálni hrdinovia svetového významu
príroda volá obráť sa od prúdu pokroku
inak zhynie celé ľudstvo na obetnom oltári
za hlúposťou sa ženú davy, nové autá, telefóny.
Túžba odísť pomaly vzrastá, ešte celkom nezaplnila zmysly
pokorne chodíš do starej školy, učíš sa poznaniu ľudskému
čo Stvoriteľka sveta dovolila človeku poznať
napísať a všeobecne vedieť
zatratená generácia, zločin, teroristické útoky
zvrhlé vnútorné boje, šialenci vedú národy
tu ukáže sa cesta malá, hudba prastará zneje
v ušiach, hýbe celým telom, poézia drog
tu odomyká brány vedomia spirituálny pokrok
Niečo ti rozšíri myseľ, nový pohľad na neporiadok
Nové ilúzie lomcujú egom, tým krehkým zárodkom
dualita dobra a zla bojuje v každom
myseľ rozorvaná, jediný spôsob ako utiecť
no nie z reality, lež z konštruktu mylného
v ktorom zasekla sa postmoderná spoločnosť
ešte o to viac konzervatívci post-komunizmu
tu každý pozerá do len do pohára
dolieva si tvrdého s pivom
lebo nechápe, nechce pochopiť cestu
ktorá plynie ako voda, pretekajúc cez údy
cez myseľ obyčajnej vesmírnej opice
každý spokojný relatívne vo svojom vlastnom domčeku
no odporná ruka pokroku ťa núti stále viac
dostať sa ďalej, vyššie, nechápeš
že práve toto je cesta naspäť k sebe
podvoliť sa vznešenej vôli nebies
aj keď ťa to stojí mnoho síl
lepšie ako v bludisku sa každý deň motať
Bojíš sa, že by si si neužil
života piatkového, rozbíjať sa v bare
tancovať a zadupať do zeme poznanie pravé
Neviditeľná ruka tancuje ti za chrbtom
núti ťa hľadať nové uhly pohľadu
stále viac skúšať drogy zo západu
pritom vypestované v chudobe zastaveného štátu
Húliš jak delo od rána do večera
tráva ti dáva nové myšlienky a otvára
bránu oka cez ktorú sa pozeráš na to smutné divadlo
že koho by to napadlo, uisťuješ sám seba
že nie si blázon, že nie si lietadlo
keď pozoruješ zástupy jednoduchosti
kráčať do zmeny, vychádzajú bosí
každé ráno iný svet, zatiaľ je to iný
je tam nádej, je tam priestor, no aj to sa zmení
časom
keď uvidíš že ona rozpráva, stále tým istým hlasom
a nikto nepočúva,
nikto nepočuje čo musí povedať
čím viac sa odvraciaš, tým intenzívnejšia je
nebeská hudba, nebeské vojsko
kráča na príkaz vyšších ako veštcov
zasiahnuť do statiky nových stúpencov
moderného konzumu.
Čítaš o psychonautoch, ktorí opustili telá
odvážne sa vybrali do krajiny zázrakov
a horrorov, pochmúrneho bytia depresie
čo vznikla ako odpoveď na znetvorené masy
ktoré do priepasti padajú stále hlbšie v peklo
Ťahajú ťa dole svojimi názormi a činmi
Pokrytci nechutní, odporné špinavé svine
Za peniaze zradia všetko, kým mám prachy zhyňte
Niektorí sa nevrátili, boli ch požehnane
zasekli sa pri priepasti, bez baterky, bez navigácie
otočiť sa nedalo pozorujú ako sa svet zrútil
navždy zastavení v polovici cesty, ich duše sa stratili
pretože chceli viac, svetlo, démoni cestu zahatili.
Prastaré učenia idú bokom, niesu zaintegrované
do modernej doby postmoderny
inštitucionálne vzdelávanie nedáva dopovede
na základné otázky, len mätie a ľudí ubíja
realita ťa zrkadlom svojim do tela bije
no nevidíš, osvietiť sa bez kultúry
je ako byť divým zvieraťom, vychovaný vlkmi
vyješ na mesiac, nik ti neodpovedá, jedine
že posledná nádej je predsa len v ceste človeka
za cenu ktorú si nedokážeš predstaviť
prečo všetci vynakladajú toľko úsilia
keď ostane z neho len prach a nič.
Rozbíjaš sa na fraktál každý deň
a hudba ti dáva nový smer
tá nebeská hudba, pretavená do odpadu
ľudskej malomyseľnosti, bez ideje, bez nápadu
rytmická fraška oslavuje obyčajnú hlúposť
kam podeli sa mudrci a vedúce osobnosti ducha
zapadli na katedre, zháňajú citácie
ich myslenie vedie prehnitá ruka
krátkodobého zisku, cieľ je zarobiť a prežiť
za každú cenu sa dostať stále vyššie
aj keby si mal vývoj vesmíru zastaviť
odoprieť komukoľvek nejaký zmysel
čo z tohto ťa môže zachrániť?
Preto hľadáš v tom čo sa ti široko ponúka
no neuzrieš svetlo na konci tunela
pretože cesta je pomalá, ďaleká
a budeš rád ak vôbec prežiješ nedotknutý
ak sa ti to podarilo, gratulujem
pretože na duši šrámy, brázdy tak hlboké
toxická krajina prastarej púšte
ako zamrznuté planéty slnečnej sústavy
všetko sa ťa snaží rozptýliť, zastaviť
nech nedotkneš sa nikdy inej zeme ako tej
na ktorej si sa narodil, no to je zlý smer
pôvodný raj, aj ten zanikne
a s ním aj pôvodné drogy a poznanie
tak dúfaš len že raz objavíš inú planétu
na ktorej vyrastú kvety poznania
čo odhalia ti z iného uhla stvorenie
poslednú métu sebareplikácie.
/
Jablko poznania postupne dozrieva
no ešte je mladé, kyslé, nenaučí ťa nič
kde je ten démon, Satan, čo vyhodí nás z raj
všade je v každom tieni stromu človeka
no človek nevidí a nechce vidieť
pretože nenastal ešte čas a to je hanba sveta
že musíš len nohu klásť pred nohu
to je tvojím poslaním a vykúpením
keď si ohavný a slabomyseľný
tak ako toľkí, príliš mnohí,
ktorým stačí nejaká rozprávka a prísľub veľkosti
ilúzia je krvou pretkaná, bolesťou klátia sa nohy
Zastavil sa čas v tejto čiernej diere
Zatvorené dvere, zamknuté brány
Kto si aj môže dovoliť vyletieť von z obalu
neukáže sa mu pravý obraz pravdy
všetko navždy zahalené nudným tajomstvom.
A potom v noci sa trasieš strachom
kričíš zo sna keď ťa požiera démon zla
Vyslobodiť sa je nemožné z kolobehu
Tak bolo napísané, tak je to nastavené
že opakovať sa budeš až kým nezhynieš
a potom stroje, inteligentný architekt
vybral nie teba, no iných na to aby prežili.
Utápaš sa vo víne, vraj je v ňom pravda
nachádzaš len lož, klamstvá
démoni z podsvetia sa tešia tvojmu stavu
škrabú ti na okná, po stenách lezú
keď v noci nevieš spať, v studenom pote
snažíš sa zbaviť absťáku po niečom čo je
najhoršie svinstvá žerieš a šnupeš
aby si utiekol z krajiny zázrakov
z nočnej mory, ktorú voláme svetom.
Môžeš prehľadať celý sveto
spravodlivého v ňom nenájdeš
Nikto nie je dokonalý
spirituálna perfekcia je ilúzia
prinajlepšom ďalší stupienok
vo vývoji ľudstva
no napriek tomu treba vyvinúť obrovské úsilie
postaviť ďalší schod
po ktorom môžu kráčať ďalšie generácie
osobná sloboda či otroctvo ducha
Jednotlivec sa môže osvietiť k Pravde
no to mu nedáva žiadnu nádej
na dosiahnutie nesmrteľnosti
Táto méta, všetkými žiadaná
predlžovať utrpenie do neznáma
možno sa aj to raz pokorí
Kto ti však ukáže Stvoriteľa vesmírov
Ktorí prežili všetky kalpy od počiatku vekov
Nikde ich nenájdeš vo svete živých
a predsa v realite pretkaní sú
v každom kúte a planine mysli
V časopriestoroch ohromných rozmerov
Pomalé ľudstvo vo vývoji, stále sa chce biť
súťažiť o to kto najkrajšie vyzerá
kto sa honosí svetskými cetkami
pritom vo vesmíre drahokamy a nesmierne bohatstvo
Štyri svetelné roky najbližšia méta
Obrovská vzdialenosť, plachetnica pláva
Potupný údel otroka, čo sa len pozerá
na to ako sa časom plýtva na nezmyselné veci
Užívať si slobody by chceli všetci
Radosti svetské a dary zeme
Čas hojnosti sa kráti úmerne zaľudnenosti
Tento svet zahynie, vymrznú hviezdy
Kto zachráni sa a spomenie si na seba
v budúcich kalpách
ten vyhral, znovu nové obmedzenia
a prácu na tom aby sa uchovali mená
tých ktorí dosiahli určitý stav
Nesmrteľnosť je len ďalší zjav.

Leave a Reply