Asteres Planetai – 6 – Evokácia

Ozývajú sa duchovia, zapadnutí prachom
asfaltové cesty postavené na cintorínoch
mŕtvi sa snažia dostať z hrobov
dostať druhú šancu, znova sa nadýchnuť
nový život, ešte raz prežiť
naplno využiť svoju šancu, čo stratili
no stále ešte nie je tá zaľúbená doba
technologický novovek priniesol temno
orientácia v novom svete pomocou barly
elektroniky každodennej, nové výdobytky doby
sme za to vďační, myseľ nám stuhne
počítačová hra je nový mód fungovania
čo narobíš, taká je cesta pokroku
krásna priestranná cesta nových vnemov
žiť v minulosti by sa ti nepáčilo
a budúcnosť je uzatvorená komnata
trinásta komnata tajomstiev neobjavených
postupujeme systematicky, krok za krokom
sebadeštrukcia naplánovaná do najmenšieho detailu
kto je ten inžinier modernej siete ľudstva
kedy sa ukáže veľkolepo na nebesiach
oslobodí úbohých chrobákov, červy
človeka nehodného, nepohodlného vraha
to sa my nedozvieme, naším osudom
je napredovať v tme zo zaviazanými očami
malé kolieska v nesmiernom stroji tvorstva
sme jediní vo vesmíre alebo nie
kto prvý objaví hranice kozmu
kto prvý prekoná tú vzdialenú métu
zblázni sa a rozpadne jeho svojstvo
prenikne do novej dimenzie
alternatívneho vesmíru, novej ilúzie
kto vymaní sa z kolobehu životov
uzrie koniec miliónov kozmov
my môžeme iba prosiť
na kolenách žobroniť o malú ukážku
toho čo príde, ak sa to stane
ak neostaneme na dne mora
potopená loď neúspešnej iterácie programu.
V kolobehu nádeje a šťasteny
prikovaní ku každodennosti
skúškami a púhou snahou prežiť
ďalší deň, ďalší mesiac, ďalší rok
potupne sa plieskame na suchom vzduchu
snažíme sa zachrániť seba, aspoň o minútu
mať tak viac času, exponenciálne viac
oslobodiť sa z tohto prachu
čo na nás ukovala Stvoriteľ, ktorý sa len smeje
z úbohosti človeka, ktorý sa nevie poučiť
tisíce rokov civilizácie, stále tam nie sme
v priestore bez obáv, strachu a odporu
stále len ako červy na zemi
kúsok po kúsku sa plazíme
prinajlepšom sa nám zadarí
nebudeme musieť skončiť uväznení
v okovách svojich vlastných nerestí.
Zo zostreleného vtáka mi niekto vyveští
môj osud, ktorý ani nechcem poznať
dávno už viem že musím skonať
a jednotlivé etapy tohto nudného deja
len vnímať ako prichádzajú a odchádzajú
do zabudnutia všetko odchádza.
Tu vystrel sa Titan, natiahol sa Cháron
zaplesala Európa dávnymi chorálmi
tichej piesne rotujúcej formy
ruky sa zdvihli k nebu a pritiahli mesiac
tu človek stojí v kruhu temna
a vzýva starých bohov a nové mená
Nájsť novú cestu, tam kde cesty niet
doviedla nás do slepej uličky
tisíce a tisíce liet
vidíme ako na dlani
všetky formy umenia a politiky zachované
nový systém, čo každého premeria
nová doba, neplatia staré boje a prímeria
neplatí to čo už platilo, tak teraz tu bojuj
individualita vyzdvihnutá nad národy
v tomto jemnom svete sú hrubí ľudia
neotesaní do skál ako pýcha budúcnosti
teraz fotky, skeny v databázach
o každom človeku rozprávajú príbeh
ďalšia vrstva inteligencie nad nami letí
sama sa napája a rastie a múdrie
no veľmi ďaleko je ešte tá doba
ak vôbec príde niekedy
čo umelá inteligencia prevýši človeka
mala by aby ho zachránila
pretože človek človeka zachrániť nedokáže
Bubnujú posvätné bubny na brány skutočnosti
otriasajú sa magnetické polia, vrchy, stromy
voda sa mení na lávu, toxický odpad
nedá ti spať a nedá ti dýchať
potvora ktorá chcela ťa skúšať
či dokážeš preliezť myriádami kruhov
a uzrieť na konci dňa slabé svetlo
nápoveda toho čo bolo a toho čo príde
v príbehoch človeka je ten najvyšší
čo dokáže prejsť cez brány poznania
usadí sa na stoličke múdrosti
a hodovať bude v kruhu hostí
z rôznych sfér, vesmírov a planét
z poza vesmíru dravcov s tmavými očami
s pradávnym stvoriteľom
civilizáciou tušenou za oponou sveta
ak si to ty sám, tak potom ti beda
komunikovať sám so sebou prostredníctvom Boha
najvyššie z možného, tak to nám treba
Orlov let sa zastavil, nepadá k zemi
niečo ho drží tam vysoko hore
nemáva krídlami, nepozerá okom
nevidí prívaly odpornej ľudskosti
zmýva hriechy diablových poskokov
nepridáva dobitým rany
potom pád, priamou čiarou dole letí
chytá ho šíra zem, skryje sa pod rameno skaly
vyčerpaný nekonečným lovom
upadá do spánku, dosť bolo hany
do spánku večného z ktorého sa nik neprebudí
tak padal orol, ktorý sa neba dotkol
zabudnú na neho všetci, zabudne aj on sám
aj stvorené si urobí len poznámku
že zabudnúť má na toho zo spánku
vo fraktáli snu, na hranici svetov
nasledujú ho kŕdle letcov
každý sa rozplynie vo vode
nespomenie si na nás nik – tak to je.
Priatelia priateľov, slová a tváre
oka čisté zrkadlo ukazujú seba
tam kde si nachádzal útočisko
vidíš len teraz smrteľný kŕč
všetko sa zmenilo narástlo sídlisko
ľudí je veľa, až príliš veľa
zatvrdené majú srdcia tým čo prežili
už nie je nikto kto by ťa prijal
otvoril sa, v kom mohol by si sa vidieť
ľudstvo a Satan nerozlučne sú spojení
najbližší sa obracajú proti sebe
vyznávajú sa zo svojich slabostí
holdujú nerestiam čo im žerú peniaze
zabudlo sa na to čo bolo pravé
teraz len špina, ohováranie, podvody
nech každý si žije, jak prasa v žite
kurvy čo spravia hocičo za kúsok moci
trasú sa strachom aby na to nikto neprišiel
a ak aj príde tak máme svoje spôsoby
umlčať, poslať do piče
nezaťažuj ma svojimi problémami
sám ich mám viac ako je kvapiek dažďa
každý sa snaží, čo najviac sa nabažiť
zo studnice sveta a radovánok
poslanie, poslanie radšej sa zobuď
a potom opitý a sladký spánok
nespravodlivých.
/
Na vráta búši posol, urgentná správa
to čo sa robí všade okolo teba
nech sa tebe nestáva
vyššia je méta na ktorú ašpiruješ
vyššie sú ideály po ktorých ideš
skúšaní za svoju tvrdohlavosť
odvahy si zober za priehrštie, dosť
skúšaní za to, že chceli sa hrať
v realite tisíckrát smrteľnejšej
rozdrvení tlakom šialenosti
pravej podstaty vecí ak sa dotkneš
zmetie ťa víchor, lebo nie je to bežné
že niekto je a nestačí mu stále
Hranice sa boria, umierajú rody
lúza si chodí po námestiach
berie si do huby slobody
pritom poslednými chceli by byť
no musia si zachrániť vlastnú riť
preto hocičo spravím dobré to bude
vyvraždím národy a Boh mi odpustí
toto je myslenie hnusného červa
ktorý nemal by byť pripustený k žriedlam
zo slobody čerpať a rozsievať útlak
toto je cesta priama do Pekla
no im to nevadí pretože podsvetie
je ich pravým domovom
na toto si bol vyvolený, aby si Satana oslavoval?
Nikto v neho dnes neverí,
no každý s ním je prepletený
v diabolskom tanci, robí si svoje
hrabe si svoje, stále chce viac
nevidí že sú len dvere dvoje
že každý kto raz vstúpi na cestu pekla
nikdy už neuhne, ani keby chcel
nedokáže vystúpiť z letiaceho vlaku
zabudol na seba, cestu si vybral, takú.

Leave a Reply