Na Slovensku bol potvrdený prípad ochorenia na západonílsku horúčku

Read Time:3 Minute, 7 Second

Západonílska horúčka je akútne horúčkovité ochorenie. Pôvodcom ochorenia je západonílsky vírus (West Nile Virus, WNV) z čeľade Flaviviridae. Ochorenie je prenášané komármi najčastejšie z rodu Culex.


Ochorenie sa zistilo u osoby vo vekovej skupine 60+ rokov. Keďže sa pohybovala medzi Bratislavou a maďarskou obcou Rajka, nie je možné stanoviť, či ide o autochtónny (domáci) prípad, alebo bola osoba poštípaná mimo Slovenskej republiky. Epidemiologické vyšetrovanie v súvislosti s potvrdeným prípadom naďalej pokračuje.


Ide o druhý zdokumentovaný prípad ochorenia u človeka na území Slovenska. Prvý autochtónny (domáci) prípad ochorenia vyvolaného WNV u človeka v Slovenskej republike bol laboratórne potvrdený 10. septembra 2019.


Výskyt prípadu na Slovensku ako taký nie je dôvodom na vyvolávanie paniky. Namieste je však primeraná obozretnosť, čo sa týka výskytu príznakov a prevencie, ktorá spočíva v individuálnej ochrane pred poštípaním.


Aktuálny výskyt ochorenia vo svete a v Európe


Zdôrazňujeme, v Európe nejde o ojedinelý prípad. Západonílska horúčka je endemickou zoonózou, ktorá sa priebežne objavuje v západnej, strednej a južnej Európe. Pred ochorením sú počas letnej sezóny v ostatných rokoch vystríhaní najmä návštevníci Talianska a Grécka.


Ochorenie na západonílsku horúčku je rozšírené predovšetkým v severoafrických pobrežných oblastiach, vo východnej a južnej Afrike, južnej Európe, na Blízkom a Strednom Východe a v Indii. Počas sezóny v roku 2021 bolo krajinami EÚ/EHP hlásených 139 prípadov infekcie WNV u ľudí, vrátane desiatich úmrtí. Prípady nahlásili: Grécko (57), Taliansko (55), Maďarsko (7), Rumunsko (7), Španielsko (6), Nemecko (4) a Rakúsko (3).


Podľa najnovších údajov z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) sú k 13. júlu 2022 v krajinách EÚ/EHP evidované dva prípady infekcie WNV u ľudí. Prípady nahlásili Grécko (1) a Taliansko (1). Aktuálne informácie aj s uvedením postihnutej oblasti sú uvedené na webovej stránke ECDC.


Informácie o ochorení na západonílsku horúčku


Pôvodcom
západonílskej horúčky je West Nile Virus (WNV), ktorý bol prvýkrát izolovaný v roku 1937 u ženy v oblasti západného Nílu v Ugande.


Rezervoárom
vírusu sú voľne žijúce vtáky. Ľudia a kone sú vnímaví hostitelia.

Prenášačom tohto vírusu je najčastejšie komár z rodu Culex, ktorý saje infikovanú krv vtákov. Prípady ochorenia sa vyskytujú počas sezóny komárov, ktorá začína v lete a pokračuje až do jesene. Okrem prenosu komármi boli identifikované aj iné spôsoby prenosu ochorenia, a to pri transplantácii orgánov, po transfúzii krvi alebo transplacentárne. Iný prenos z človeka na človeka než prenos krvou a tkanivom nie je považovaný za reálny.


Inkubačný čas
je 2 – 15 dní, najčastejšie 2 – 6 dní.


Medzi klinické príznaky ochorenia patrí náhly vzostup teploty, bolesť hlavy, hrdla, pohybového aparátu, zvýšená únava, nechutenstvo, prítomnosť kožnej vyrážky.


U chorých sa západonílska horúčka v prevažnej väčšine prejaví ako mierne chrípkové ochorenie. Približne 80 % infekcií u človeka prebieha asymptomaticky. Závažné formy ochorenia ako zápal mozgu a mozgových blán sa vyskytujú predovšetkým u starších osôb, imunokompromitovaných alebo u osôb s pridruženými ochoreniami. U menej ako 1 % infikovaných osôb sa môžu rozvinúť poškodenia nervového systému: meningitída, meningoencefalitída alebo myelitída.


Liečba a prevencia západonílskej horúčky


V súčasnosti neexistuje žiadna špecifická liečba západonílskej horúčky. Účinná vakcína v súčasnosti nie je k dispozícii.


V dôsledku absencie vakcíny je prevencia založená predovšetkým na individuálnej ochrane pred poštípaním komárom. Počas sezóny sa odporúča používať repelent, nosiť vhodný odev s dlhými rukávmi, nohavicami, ponožkami. Odporúčame používať sieťky na oknách a dverách.


Všeobecné odporúčania pre osoby, ktoré sa vrátili z pobytu v krajinách s výskytom západonílskeho vírusu:

  • po návrate z krajín s výskytom západonílskej horúčky sa odporúča sledovať svoj zdravotný stav počas 28 dní od návratu.
  • v prípade, že sa u osoby prejavia niektoré z vyššie uvedených klinických príznakov je potrebné kontaktovať príslušného všeobecného lekára a informovať ho o cestovateľskej anamnéze.


Prevencia je zameraná aj na ochranu koní pred bodavým hmyzom (mechanická ochrana ustajňovacích priestorov, použite repelentov a insekticídov) a vyšetrovaním koní na WNV.


Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

About Post Author

Reika Voight

Leave a Reply

Your email address will not be published.